Opera Buffa  Napoli 1797 - 1750
  
  
 La Carlotta, Napoli, A spese de lo Mpressario, 1726
 a cura di Mariapia Giardullo
 
 
 
paratesto ATTO PRIMO ATTO SECONDO ATTO TERZO Apparato
 
 ATTO TERZO
 
 SCENA PRIMMA
 
 Palazzo de Dogn’Anna da na parte, e dall’auta promontorio, co la vista de la revera de Posileco, e Chiaja. Se vedarranno approdare sonanno dint’a na varchetta BETTINA co lo tammurro, LIVIA co le castagnette, e MACCHIONE co lo calascione la tarantella.
 
 LIVIA
 
1200O che gusto de ciardino
 Ch’è ghì spasso a Morgoglino!
 Nc’è lo mare, e la montagna
 Che te dice magna magna.
 
 MACCHIONE
 
 Nce so’ cierte parvonare
1205Che te fanno pazzejare.
 
 BETTINA
 
 Nce de scogliere n’addorillo,
 Che t’addecrea lo speretillo. (abballano.)
 
 BETTINA
 
 So’ feruta, e so’ zitella,
 M’ha mozzecato la tarantella.
 
 MACCHIONE
 
1210So’ feruto, e so’ nchiajato
 La Sia Bettina m’hà mozzecato.
 
 LIVIA
 Ah, ah, che sfazejone.
 MACCHIONE
                                          Che spassetto.
 LIVIA
 Via mo’ trasimmo dinto
 Macchione mio a preparà la cena:
1215Vuo’ venì Sia Bettina
 BETTINA
 Gnorsì, visitammo la Cucina.
 LIVIA
 Te si’ spassata!
 BETTINA
                               Co no gusto granne.
 MACCHIONE
 Doppia Si Peppo mio da cca a mill’anne. (Cantanno, e sonnanno traseno dinto a lo Palazzo.)
 LIVIA - MACCHIONE - BETTINA
 
 O che gusto de ciardino
1220Ch’è ghì a spasso a Morgoglino &c.
 
 SCENA II
 
 Se sentarrà a maro, no suono de Trombe de caccia. Approdarrà chiano, chiano na Gonnola, da dove sbarcano SILVANO, CARLOTTA, AURELIO, FELICE, e CASEMIRO. LIVIA, e BETTINA nnanze a lo portone de lo Palazzo.
 
 LIVIA
 O Benmenute, benmenute, bravo.
 CARLOTTA
 Addio Sia Livia.
 FELICE
                                 Sia Bettina schiavo.
 CARLOTTA
 È lesta la marenna?
 LIVIA
 Che te mena la sghessa?
 CARLOTTA
                                               No tantillo.
 LIVIA
1225Via dammonce da fare. (trase.)
 FELICE
 Viene mo’ cca Bettina.
 BETTINA
 No ca voglio ajutare a cocenare. (trase.)
 SILVANO
 Che d’è patrone mio Pare che state
 Alquanto co li flate?
1230Jammoncenne no poco cammenanno.
 Sì venite, venite.
 CARLOTTA
 So’ lesto eccome cca, comme volite. (partono.)
 
 SCENA III
 
 CARLOTTA, AURELIO, e FELICE da parte.
 
 FELICE
 (Io voglio cca dereto
 Stare a sentì che dice sto Segnore.)
 AURELIO
1235M’aje caputo? Me ntienne?
 CARLOTTA
 Sient’a mme, tu pretienne?
 Ch’io me faccia capace
 Ca già te si’ scordato de Felice?
 Faccio chello che buo’: si me lo credo.
1240Ma si maje chiù te vedo
 Accostartele rente
 Te nne faccio pentì.
 FELICE
                                       (Vi’ che bonora!)
 AURELIO
 No bella, ca sarria
 Na specia de pazzia
1245Lassare l’oro pe lo chiummo: chella
 Era pe me, ma mo’ non è cchiù bella.
 FELICE
 (A nfedele tiranno.)
 CARLOTTA
 (Sento che già placanno
 Se va mpietto lo sdigno, e nasce amore.)
 AURELIO
1250Ah consola sto core:
 Dimme dimme si mm’ame?
 E già che pe tte sto bellezza mia
 Comme lo pesce all’amo,
 Non ma fa cchiù penà: respunne?
 CARLOTTA
                                                                Io t’amo.
 AURELIO
1255O voce, che daje vita, e me confuorte.
 FELICE
 O voce, che m’affanne, e me daje morte.
 Ma vogli’j addo’ Silvano pe de pietto,
 E direle ca chisto non è Aurelio;
 E accossì derropà tutta ssa machena. (trase.)
 AURELIO
1260St’aniello, o bella sia
 Primma caparra de la fede mia. (le dà l’aniello.)
 CARLOTTA
 Spera ca mo’ non sentarraje cchiù affanno.
 AURELIO
 Lo spero si Carlotta mia: ma quanno?
 
    Lo pellegrino
1265Che ha sospirata
 La Patria amata,
 Po se nce vede
 Chino d’affanne
 Non se lo crede;
1270Le sa mill’anne
 De nc’arrivà.
    Cossì pur’io
 Mo’ che già bedo
 Ca chisso core
1275Sarrà lo mio;
 Non me lo credo,
 E conto ll’ore
 Quanno sarrà.
 
 SCENA IV
 
 SILVANO, FELICE da parte, e CARLOTTA.
 
 SILVANO
 Carlotta allegramente
1280Perché già s’è saputo
 Chi è lo vero Aurelio figlia mia.
 CARLOTTA
 Ma io lo saccio primma d’ussoria;
 Anze mo’ propio è stato cca.
 SILVANO
                                                     Ne godo,
 E te piace mo’? le puorte amore?
1285Te lo piglie co gusto?
 CARLOTTA
                                         Sì Segnore.
 SILVANO
 (O chisto è po gran caso)
 ,, Ma te, appunto: te cade
 ,, Propio lo maccarone int’a lo caso
 ,, Veccolo cca. (vede venì Casemiro.)
 
 SCENA V
 
 CASIMIRO, e li stisse.
 
 SILVANO
1290Si Aurelio mi Segnore
 La sposa è chesta cca; sta pe Ussoria,
 E craje ve do li cincomilia scute.
 CARLOTTA
 (Chiste starranno tutte duje mpazzute!)
 SILVANO
 Via dateve la mano,
1295E ghiammo concludendo st’unione.
 CASIMIRO
 (Che sciorte!) Bella (s’accosta a Carlotta.)
 CARLOTTA
                                       Arrassate briccone. (lo votta.)
 SILVANO
 (O malora ch è stato)
 CARLOTTA
 Chist’è Aurelio? chist’è no malenato.
 SILVANO
 Chiano figlia che dice?
1300Chist’è isso, l’à ditto a mme Felice.
 CARLOTTA
 E a mme Felice ha ditto lo contrario.
 CASIMIRO
 Ha pazzeato: dateme la mano. (a Carlotta.)
 CARLOTTA
 Che buo’ na stellettata?
 FELICE
 Carlotta, non è tiempo
1305De fegnere chiù mone: Aurelio è chisto.
 CARLOTTA
 Ma non m’aje ditto tu, ch’era chill’autro?
 FELICE
 Lo disse perché isso
 Me l’avea mezeato,
 ,, Dicenno, ca voleva
1310,, Procurà, co sta scusa
 ,, De se mettere mmano
 ,, Li cincomilia scute da Silvano:
 Mo’ te scopro lo mbruoglio
 Perché me so’ addonata appunto oje
1315Ca sto buon galantommo
 Aburlà nce voleva a tutte doje.
 SILVANO
 (Auzate da sso nietto!)
 CARLOTTA
 (O femmene! ch’è chesto!)
 CARLOTTA
 Io che faccio, ch’aspetto
1320Mo’ che non saccio assassenà sto nfammo?
 FELICE
 Chist’è lo fatto, e fora me nne chiammo.
 CARLOTTA
 Si mora lo busciardo:
 E si primmo d’amore
 Mo’ de sdigno, e despietto abbampo, ed ardo.
 
1325   Ardo de sdigno, a d’ira,
 Abbampo de furore,
 Fremenno sta lo core,
 E bo’ vennetta.
    Ma l’anema sospira
1330Dint’a sto pietto, e dice!
 Sempe a penà nfelice
 Io so’ costretta!
 
 SCENA VI
 
 SILVANO, FELICE, e CASEMIRO ndesparte.
 
 SILVANO
 Hà raggione la scura: manco male
 Ch’è fornuto sto lontano: mo’ voglio
1335Preparà la marenna,
 Già che nne simmo asciute da sso mbruoglio.
 Anze vo’ la raggione
 Se faccia p’onorà sta bella chioppa.
 FELICE
 (Vi commo sta confuso lo mbroglione
1340Pare no pollecino int’a la stoppa.) (a Casimiro.)
 CASIMIRO
 (Chest’è bero? me nzonno, o me lo maceno?)
 SILVANO
 Che d’è Si Aurelio mio state colereco?
 
    Mo’ che scompute
 Songo ssi lotane,
1345Allegre nzemmora
 Volimmo sta.
    Che cca benute
 Simmo pe chiagnere?
 Stammo a Posileco
1350S’hà da scialà.
 
 SCENA VII
 
 FELICE, e CASEMIRO.
 
 CASIMIRO
 Io pe mme Sia Felice
 So’ l’ommo chiù mbrogliato de lo Munno.
 FELICE
 Eh, ca Ussoria non pesca troppo affunno.
 (Repassammonce chisto)
1355Aggio fatta sta machena
 Acciò siate creduto
 Pe chill’Aurelio che non site; e quanno
 V’avarranno pagato
 La poleza de cambio
1360Mme pozzate sposà.
 CASIMIRO
                                       Bella penzata.
 FELICE
 (Staje frisco comm’a rosa.)
 CASIMIRO
 Ma lo pensiero mio
 FELICE
 Vasta: non nc’accorr’auto. Addio, Addio. (parte.)
 CASIMIRO
 Chesto che d’è che mme succede! Io vedo
1365Ca la sciorte hà lassato
 De mme persequitare, e no lo credo.
 
    Mo’ nnanze muorto
 Era nfra ll’onne,
 E mo’ a lo puorto
1370Nzarvo me vedo!
 Sciorte lo credo?
 Dimmelo mo’.
    Ah se confonne
 Mpietto lo core:
1375Spietato Ammore
 Da me che buo’!
 
 SCENA VIII
 
 LIVIA, e BETTINA.
 
 LIVIA
 O ca m’aje fatto veramente ridere:
 Ma lo scuro Macchione,
 Stace ancora ncampana, ancora crede
1380Ca tu non si’ Bettina?
 BETTINA
                                          Tanto bello.
 O ch’è no gustariello
 Lo fa credere, chello, che non eje
 A cierte racchie.
 LIVIA
                                 È bero:
 Ma mo’ nce nn’è scarzezza de sti tale,
1385E non se ne pò fa cchiù capetale.
 BETTINA
 Anze mo’ li richiamme, e li ciammielle
 Pe nuje so’ cose morte,
 Perché so’ fatte accuorte li marvizze.
 LIVIA
 Anze abbesogna de straccià le rizze.
 BETTINA
1390Ma io che so’ fegliola,
 Si avesse da ncappare,
 Che sciorte de perzona,
 M’avarria da trovare?
 LIVIA
 Vuo’ na conzurta?
 BETTINA
                                    Ma la voglio bona.
 LIVIA
 
1395   Siente, si vuo’ ncappare,
 T’aje da trovare o figlia
 No figlio de famiglia
 Ch’à robba da jettà!
 Ca chisto te fa fa
1400Lo buono juorno.
    Ll’aute so’ già trottate,
 Songo ammalezeate
 Besogna, che le scuoste,
 Le fuje, ca so’ chiù tuoste
1405De no cuorno.
 
 SCENA IX
 
 BETTINA, e MACCHIONE.
 
 BETTINA
 Dice la veretà
 MACCHIONE
                            Ne Sia Bettina
 M’aje tenuto ncampana
 Co di’, ca hiere n’auta?
 BETTINA
                                             E mbe’, ch’è stato?
 Co tte Macchione mio me so’ spassato.
 MACCHIONE
1410Sì spassate co mico
 Ma trovammo no spasso,
 Che me pozza pur’io spassa co ttico;
 Pocca non pare buono
 Che tu sciale a cantà quann’io non sono.
1415Ma mo’ starraggio accuorto
 E non me potarraje chiù coffejare.
 BETTINA
 (Mo’ pe despietto nce la voglio fare.) (Bettina s’arrassa da Macchione.)
 MACCHIONE
 Che dice? tu t’arrasse.
 BETTINA
                                           O maro tene
 O che brutta lacerta vermenara
1420Te cammina pe cuollo? pare serpe.
 MACCHIONE
 Mannaggia la fortuna
 Addove?
 BETTINA
                    Non la vide?
 MACCHIONE
                                             O che paura.
 BETTINA
 
 A li piede, ncapo, mpietto;
 Comme corre nzanetà!
 
 MACCHIONE
 
1425O dejaschence sciollà.
 
 BETTINA
 
 (O che gusto, che spassetto)
 Mo’ te mozzeca vi llà!
 
 BETTINA
 
 Pe la maneca è trasuto.
 Propio dinto a la cammisa.
 
 MACCHIONE
 
1430Sfortunato me so’ ghiuto.
 
 BETTINA
 
 (Io so’ morta de la risa.)
 
 MACCHIONE
 
 Già me sento mozzeccà.
 
 SCENA X
 
 MACCHIONE, e Po CARLOTTA.
 
 MACCHIONE
 O Povero Macchione
 Ma chella se nne ride da llà dinto
1435Me coffea la cana.
 CARLOTTA
 Macchione appunto a tte vao cercanno.
 MACCHIONE
 Che m’avite da dà qualche commanno?
 CARLOTTA
 Vide cca sto stelletto? (le mosta no stelletto.)
 MACCHIONE
 Lo vedo, e comm’è brutto!
 CARLOTTA
1440Chisto ad Aurelio mpietto
 Ll’aje da mpezzà.
 MACCHIONE
                                   Qua Aurelio?
 CARLOTTA
 Chillo vestuto russo.
 MACCHIONE
 Na coseda de nania.
 CARLOTTA
                                       Te piglia.
 MACCHIONE
 A chi mo’.
 CARLOTTA
                      A tte.
 MACCHIONE
                                   Mia miau. (s’arrassa.)
 CARLOTTA
1445Se tu le darraje morte
 Te regalo st’aniello
 Che ba’ ciento ducate.Vi’ che sciorte?
 MACCHIONE
 (Mo’ me rompo lo cuollo.)
 CARLOTTA
 Che dice?
 MACCHIONE
                      Ll’ossoria sarrà servuta.
 CARLOTTA
1450Te cca, voglio vedere
 Mo’ ssa vennetta.
 MACCHIONE
                                   È lesta.
 CARLOTTA
 Nnanze a li piede tuoje fallo cadere,
 
    Mora (Ma io so’ chella
 Che morarraggio Oddio!
1455Povero ammore mio! Povero core.)
    Vole accossì la stella
 Non saccio che nce di’,
 La sciorte vo’ accossì
 Cossì bo’ Ammore.
 
 SCENA XI
 
 FELICE, MACCHIONE, e po AURELIO.
 
 MACCHIONE
1460Vide che accunto è chisto! o nigro mene!
 Si no l’accido apprimo!
 O povero Si Aurelio
 T’aggio mpizza ncuorpo
 Sto fatte feste.
 FELICE
                             (Ajemmè che sento!)
 MACCHIONE
                                                                      Appunto
1465Mo’ se nne vene; io tremmo de paura.
 AURELIO
 Te rengrazio, o Fortuna
 Già Carlotta è la mia. (allegro.)
 FELICE
 (O pena, oh gelosia.)
 AURELIO
                                         Chest’era chello
 Ch’io poteva sperà.
 MACCHIONE
                                      Commo staje bello.
1470Mo’ nce la ficco tè
 AURELIO
                                   Cchiù bella botta (va Macchione pe lo ferire, e sentennolo parlare fuje.)
 Non se pò fa.
 MACCHIONE
                           Me so’ allordato sotta.
 Ma frusci mmo’ le mmano,
 Anemo via... (va pe le dare, e Felice lo trattene.)
 FELICE
                           Ferma birbante.
 AURELIO
                                                           Ah cano. (a Macchione.)
 MACCHIONE
 Segno’ me guarde ll’arma
1475Ca non ne saccio niente. (s’addenocchia.)
 So’ stato mmezejato,
 E sto negozio cca, mm’è stato dato.
 AURELIO
 Da chi?
 MACCHIONE
                  Chesto non saccio; ma st’aniello
 Mm’hà fatto ncannarire.
 AURELIO
1480Chi te l’ha dato?
 MACCHIONE
                                 No lo pozzo dire.
 AURELIO
 Portalo cca.
 MACCHIONE
                        Segno’ n’aje descrezeione
 Già che non t’aggio acciso,
 regalamillo a mme.
 FELICE
                                      Vide che mpiso.
 AURELIO
 Portalo cca te dico.
 MACCHIONE
1485Gnosì, mo’ ve lo do. (che brutto ntrico.)
 
    Me despeace
 De ve lo dare. (Aurelio se nfada.)
 Non te nfadare
 Veccolo cca.
1490   Fatte capace
 Vi’ comm’è stato
 Me so’ mbrogliato
 Segno’ pietà.
 
 SCENA XII
 
 AURELIO, e FELICE.
 
 AURELIO
 Che d’è chesto che beo! chist’è l’aniello,
1495Che a Carlotta dett’io! donca Carlotta
 Non me vole cchiù bivo! e commo? chella
 A chi vita dett’io, muorto me vole!
 FELICE
 Che te nne pare?
 AURELIO
                                  Ah sciorte.
 FELICE
                                                        Nce lo bole.
 Vide che defferenzia
1500Nc’è tra Carlotta, ed io.
 Essa da po che tu le diste vita
 La morte t’hà ordenato
 Ed io sarvo la vita
 A tte che morte me staje danno, sgrato!
 
1505   Bello tiranno mio
 Non me fa cchiù penà:
 E primma de me fa
 Sso trademiento oddio,
 Damme la morte.
1510   Aje core mpietto, o no?
 Chiù non me vuo’, perché?
 Com’a Felice ajemmè
 Tant’odio puorte!
 
 SCENA XIII
 
 AURELIO, e po CARLOTTA.
 
 AURELIO
 Ah dint’a sto ntricato laborinto
1515Comme nce so’ trasuto?
 Tu Ammore si’ lo filo
 Non me daje pe nn’ascì, so’ già perduto.
 Carlotta vo’ ch’io mora?
 Ah, ca non è possibbele. (vede venì Carlotta.)
1520O bella vita mia
 CARLOTTA
                                Si’ bivo ancora?
 AURELIO
 Ajemmè! comme? perché me vuo’ tu muorto?
 CARLOTTA
 E ancora te sopporto
 Nnanze a chist’uocchie? siente:
 Quanno non me rescesse
1525Fa de lo sango tujo nzuppà sta terra;
 si mbe’ farraggio guerra
 Co la passione mia
 Finto, fauzo, busciardo;
 T’aggio da fa morì de gelosia,
1530E nnanze all’uocchie tuoje
 Co lo nemmico tujo me sposarraggio
 E tanno godarraggio
 De vederte morire desperato.
 Mparate scelerato
1535A ngannare Carlotta: e si vediste,
 Che seppe fa placata,
 Mo’ vedarraje, che sape fa sdegnata. (parte.)
 
 SCENA XIV
 
 AURELIO sulo.
 
 AURELIO
 Io finto a mme busciardo! io ngannatore?
 Parla nnocente core?
1540Sì conzigliame tu ch’aggio da fare?
 Ma chesto non pò stare;
 Sarrà machena cierto
 O de Felice, o de chill’auto nfammo,
 Che già troppo m’appretta,
1545Ma io ne voglio fa mo’ la vennetta.
 
    Lo sdigno, e lo despietto
 Guerra me fanno mpietto,
 Non pozzo arreposà.
    Ma pare, che lo core
1550Mme dica muore, muore,
 Pe tte non c’è pietà.
 
 SCENA XV
 
 LIVIA, e BETTINA.
 
 LIVIA
 Sì ssì jate cacciano
 Le tavole cca fora,
 Ca sti segnure anno
1555L’abbramma. (se cacciano doje tavole co lo magnare e seggie attuorno.)
 BETTINA
                             O mia Signora,
 Simmo leste?
 LIVIA
                            Lestisseme;
 Ca stanno sti llostrisseme
 Co lo cancaro ncuorpo
 BETTINA
                                           Veramente!
 LIVIA
 Lo descenzo a li diente
1560Maje no le manca; e cierte
 Le bide sempe spierte
 Pe s’anghire le panze
 Ire da lloco secotanno pranze.
 BETTINA
 Eh! Chest’è ll’arte mo’ de ssi milorde
1565Dell’ultem’uso; ch’otra li puzille
 Na meza cammisella mposemata
 Na spennazzola usata, autro non anno;
 E se vanno chiantanno
 Iusto comm’a mortella d’ogne festa,
1570Pe sse commersaziune;
 Via, via non serve a ddi’; vonno schiaffune.
 
    Nce n’é uno, sient’a mme,
 Che cammina pe la strata
 Accossì, stamm’a bedè. (fa la caminata de no milordo.)
1575Che redicolo ah ah.
    Nce nn’è n’auto po che fa
 L’Incappato Signorino,
 E assettato a tte becino,
 Face commo facc’io mo’ (s’assetta e fa l’incappato.)
1580Che te pare, vono, o no
 Schiaffe, e mazze a buonnecchù?
    Tutte chiste po le scrive
 Iusto commo te le bide!
 E si tu le baje tentanno
1585Pe scroccarele quaccosa:
 Perché arze e strutte stanno
 Quanto no le bide cchiù.
 
 SCENA XVI
 
 SILVANO, CARLO, FELICE, CASIMIRO, e MACCHIONE che le serve a tavola.
 
 SILVANO
 Addo’ vaje sia Bettina?
 Assettammonce a tavola.
 FELICE
1590Via su: ca simmo leste
 Assettateve tutte.
 LIVIA
 Vuje a chell’auta tavola. (a li personaggi mute.)
 Passate Signor mio. (a Casimiro.)
 SILVANO
                                        Carlotta siede.
 CARLOTTA
 (E Aurelio non se vede!)
 CASIMIRO
1595(Ah me sbatte lo Core.)
 BETTINA
 Chill’auto forastiero addov’è ghiuto?
 MACCHIONE
 A trovà l’è benuto
 N’auto frostiero, co na cierta lettera.
 LIVIA
 E mm’ave ditt’a mme ch’accommenzassevo,
1600Ca isso mo’ veneva.
 SILVANO
                                       A la bonora.
 
 SCENA XVII
 
 AURELIO, co na lettera mmano, e li stisse.
 
 AURELIO
 Si Silvano a buje vene
 Sta lettera; m’è stata
 Dinto a la mia ch’è chesta
 Pe nfi’ a cca portata.
1605Leggitela. (Silvano legge la lettera, e nce trova dinto no retratto.)
 SILVANO
                      Chest’è de lo Si Conte.
 AURELIO
 E chesta puro: siente a mme Carlotta,
 E tu vide busciardo! (a Casimiro.)
 Chist’è chillo stelletto (Silvano legge la lettera.)
 Che pe ordene toja
1610Mm’aveva da passà sgrata lo pietto!
 Ecco; si chesta lettera
 Mo’ non me se fa bona,
 Chisto stesso; mpostore:
 Che mpizzo cca, t’hà da passà lo core. (mpizza lo stelletto ncoppa a la tavola.)
 SILVANO
1615Figlio aje raggione, chist’è lo retratto
 De lo Patre d’Aurelio; che lo manna
 A regalare a mmene;
 Ma s’assemeglia tutto quanto a chisto. (mostra Aurelio da lo ritratto mano a Livia.)
 Osservatelo tutte.
 LIVIA
                                   Aje visto!
 BETTINA
                                                       Aje visto!
 SILVANO
1620Videlo tu Carlotta. (Carlotta vede lo ritratto.)
 AURELIO
 Che resuolve, che dice! (a Carlotta.)
 SILVANO
 (O caso stravagante!)
 CARLOTTA
 Nc’aje ngannato Felice.
 MACCHIONE
 O mare nuje fuite tutte quante
1625Fuj, fuite.
 CARLOTTA
                      Ch’è succiesso?
 AURELIO
                                                    Parla?
 MACCHIONE
 Na Corzara de Turche
 Vocano a boca chiena,
 Mo’ s’accosta, a sta via.
 Veccola llà.
 AURELIO
                       E lo vero.
 MACCHIONE
                                           A mamma mia
 AURELIO
1630Ch’è stato, anemo, e core
 Reterateve vuje; e nuje nfratanto
 Pe di cca annasconnimmonce,
 E quanno po so’ scise
 Li cane renegate   (a li personagge mute.)
1635Dammole tutte ncuollo, cammenate.
 
 Li Personagge, che recetano trasarranno dinto a lo Palazzo, e li Personagge mute co Aurelio, cacciarranno mano a le spate, e s’annasconnarranno: Approdarrà la Corzara turchesca da dove sbarcarranno na quantetà de Turche. Esciarrà AURELIO li compagne, e se farrà l’abbattimento, miezo lo quale accommenzarranno a fuire li Turche pe lo promontorio, e Aurelio co li compagne appriesso.
 
 SCENA ULTIMA
 
 CARLOTTA, FELICE, e tutte ll’aute personagge da lo Palazzo, e po Aurelio.
 
 CARLOTTA
 Ah Fortuna tiranna!
 Mo’ che quase chiaruto
 S’era sto fatto: Aurelio
 Mmiezo a sti cane se sarrà perduto.
 CASIMIRO
1640Bella non pe ncannareve
 Io me fegnette Aurelio,
 Ma fu casualità: cerco perduono,
 E ve confesso
 CARLOTTA
                            Auzateve,
 Ma tu Felice mia, perché ngannarece?
 FELICE
1645Fu pe la gelosia, ma mo’ che bedo,
 Ch’accossì bo’ la sciorte io m’accojeto.
 MACCHIONE
 Via via allegramente,
 Ca ll’anno ammafonate tutte quante. (esce Aurelio co la spata mmano.)
 AURELIO
 Chesta, o Carlotta è la seconna vota
1650Che te sarvo la vita
 CARLOTTA
                                      Nn’accorr’auto.
 Già la cosa è scoperta,
 Felice s’è quetata; e sto Segnore (mostranno Casimiro.)
 M’a ffatto già le scuse soje.
 CASIMIRO
                                                   Nce resta
 Pe te menà sta festa,
1655Che Felice sia mia.
 CARLOTTA
                                      Via Sia Felice
 Pigliatillo.
 FELICE
                      Non saccio che ve dire,
 Faccio chello che buo’.
 AURELIO
                                           Ma, uscia nfratanto (a Casimiro.)
 LIVIA
 Non servono ssi lotane.
 SILVANO
 Sì, ca de chesso se nne parla a Napole.
1660Via dateve le mano. (Se danno la mano.)
 LIVIA
                                        Ad ora bona.
 SILVANO
 E nuje mo’, se nce ntenne, Sia Bettina.
 BETTINA
 De chesto se nne parla craje matina.
 MACCHIONE
 Ora via la falluca già sta lesta,
 Jammoncenne a marcare.
 LIVIA
1665Viva Carlotta viva.
 TUTTE
                                     O bella festa. (Lo seguente ripieno se deciarrà miezzo nterra, e miezo dinto a la falluca.)
 
    Scompute li tromiente
 Contiente non tardate
 A farece gaudè.
    Spiaggia te lasso addio,
1670Non hà sto core mio
 Attanne cchiù pe te.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

 

 

Trimestrale elettronico 2016-1

Ultimo aggiornamento: 4 gennaio 2016

 

Valid XHTML 1.0 Transitional