Opera Buffa  Napoli 1797 - 1750
  
  
 La festa de Bacco, Napoli, Recciardo a Fontana Medina, 1722
 a cura di Ida Paradiso
 
 
 
paratesto ATTO PRIMO ATTO SECONDO ATTO TERZO Apparato
 
 ATTO III
 
 SCENA PRIMMA
 
 PERNA, e MAFRONE, repetejanno.
 
 PERNA - MAFRONE
 
1105Che schiuoppo ha fatto, uh!
 Sore
            negrecata!
1105Ciulla
 Bene mio! comm’è morta, la scuressa!
 Uh! ca se sarrà tutta sfrantummata!
 Va trovate cchiù Ciulla pe na pressa!
 
 SCENA II
 
 RAJEMO, e li stisse.
 
 RAJEMO
 Che d’è co sso sciabacco?
 PERNA - MAFRONE
1110Uh! che ’negra sbentura!
 RAJEMO
 A la festa de Bacco
 Se trevoleja, se chiagne?
 PERNA - MAFRONE
                                               Uh! Ciulla scura!
 RAJEMO
 Ciulla! ch’è stato?
 PERNA - MAFRONE
                                   Uh poverella, è morta.
 RAJEMO
 È morta Ciulla! ajemmè! che ’sento! o sciorta!
 
 SCENA III
 
 POMPONEIO, e li stisse.
 
 POMPONEIO
1115È morta Ciulla!
 PERNA - MAFRONE
 sore
 Uh!               negrecata!
 Ciulla
 POMPONEIO
 Figliama?
 PERNA
                      E comm’è morta, la scuressa!
 MAFRONE
 A lo vallone gruosso s’è ghiettata.
 POMPONEIO
 Figlia mia!... (Resta Pomponeio comme fore de sentemiento.)
 PERNA - MAFRONE
                            Va la trova pe na pressa!
 PERNA
1120Tu l’apprettaste troppo,
 Pe se pegliare a ’Luzeio:
 E perzò hà fatto chisto bello schiuoppo.
 RAJEMO
 Te lo siente, Pomponeio!
 MAFRONE
 Tant’eje.
 POMPONEIO
                    O Patre affritto! (Ncantato.)
 PERNA
                                                   O sciorte amara!
 RAJEMO
1125Truove quant’aggio ditto?
 E mmo’, ch’è morta Ciulla (ah! Ciulla cara!)
 Haje da vedè lo fine,
 Mprimmo de Luzeio: e po de me porzine. (Cca Pomponeio, comm’addebboluto se jetta ncopp’a na preta. E l’avertesce, ch’a chesta scena Perna, e ’Mafrone hanno da parlà sempe co riepeto, e chiagnenno, comme porta lo natorale; E porzì Rajemo hà da chiagnere ncantato, e po arraggiato.)
 
    Arma bella, mprimmo aspetta
1130La mennetta,
 Che ’farraggio;
 E po st’arma nzino a ’te.
    Addo’ staje te trovarraggio,
 Ca chi more
1135Pe d’ammore,
 Porzì mmuorto pò gaudè.
 
 SCENA IV
 
 POMPONEIO, PERNA, e MAFRONE.
 
 POMPONEIO
 È Morta Ciulla mia!
 PERNA - MAFRONE
 O Patre negrecato! (Co riepeto.)
 PERNA
 Jate da chella via...
1140Vedite... ah! Ciulla! ah! figlia! ah! comm’è stato.
 PERNA
 Jammo. Che ’buoje vedere? arriva, e mpizza!
 MAFRONE
 Negr’essa, ca sarrà fatta na pizza! (Repetejanno.)
 
 SCENA V
 
 POMPONEIO sulo.
 
 POMPONEIO
 Ciulla è morta, ed io campo! e pò campare
 No scuro Patre (ajemmene!)
1145Figlia, senza de tene?
 Mo’ te vengo a ’trovare; e ’pecché io;
 Gioja mia, sango mio;
 Corpo a la morte toja: preo la sciorta:
 Figlia; che ’mora io puro addo’ si’ morta. (Lo ’dice, chiagnenno a selluzzo.)
 
 SCENA VI
 
 LUZEIO, e SENOBBEIA, che porta appojata CIULLA, la quale starrà nfasciata ncapo, co no moccaturo, e n’autro a no vraccio, tutta strangosciata.)
 
 SENOBBEIA
1150È stata gran fortuna!
 LUZEIO
 S’io no mme trovo abbascio a lo vallone,
 Se nne facea spetacce.
 SENOBBEIA
                                           E ’ba l’aduna!
 LUZEIO
 Sta bella accasejone,
 Che mmano mm’è benuta,
1155De te sarvà la vita (o Ciulla) io creo,
 Che ’tu no ll’agge a ’male.
 SENOBBEIA
 E ’che è mpazzuta?
 LUZEIO
 Mo’ che ’sarva te veo,
 Chesto mm’abbasta.
 CIULLA
                                        Ah.
 SENOBBEIA
                                                 Via, miettete ngusto.
 LUZEIO
1160E ’si aviste a ’desgusto.
 Ch’io t’abbracciaje pe ll’aria, azzò non ghisse
 De botta a ’morì nterra, io mme nne scuso...
 SENOBBEIA
 E ’morta già sarrisse.
 LUZEIO
 Schitto pe te sarvà fuje presentuso.
 SENOBBEIA
1165Buono figlio!
 LUZEIO
                           E sto core
 Sacc’jo quanto se fragne
 Mo’, ch’accossì te veo, e ’qua delore
 Sento pe ssi rascagne,
 Che t’haje fatte pe mmiezo a le ’rostine.
 CIULLA
1170Ah. (A ’tutta sta scena non farà autro Ciulla, che ghì tenenno mente co ’passejone a ’Luzeio; e ’sosperarrà addo’ sta scritto.)
 SENOBBEIA
          Vi’ quanta roine
 Pe d’ammore se fanno!
 Chesta, che sta de Rajemo nnammorata,
 Pe non volere a ’te, s’è derropata.
 
 SCENA VII
 
 RAJEMO, che le ’bede; e li stisse.
 
 RAJEMO
 Che beo, potta d’aguanno!
1175Luzeio co ’Ciulla, e Mamma! Ora mo’ è ghiuto. (Caccia lo cortellaccio, e le va ncuollo.)
 SENOBBEIA
 Fremmate, figlio...
 CIULLA
                                     O Dio...
 LUZEIO
 Fremma, Rajemo: è scomputo
 Lo chiajeto nuosto; ed io
 Mo’, che la vita a ’Ciulla aggio sarvata,
1180Mme soperchia sta sciorta:
 Pe ’te s’è derropata:
 Sia toja, ca no mme mporta. Essa pe mmene
 È biva; e non è ghiusto,
 Ch’aggia pe mme cchiù pene, e cchiù desgusto. (A ’chesta scena Ciulla jarrà tenenno mente co ’passejone a Luzeio, e a Rajemo.)
 
1185   Sia toja
 Sta gioja: (a Rajemo.)
 Non voglio, che d’essa
 Cchiù affanno, e ’delore
 Patesca pe te.
1190(Po saccio, che fa.)
    Ad isso te ceo: (A Ciulla.)
 Cchiù prova de chessa
 De fede, d’ammore,
 Io creo,
1195Ca no nc’è:
 Ve lasso a’ scialà. (A tutte duje.)
    Sia toja
 Sta gioja; (A Rajemo.)
 Non voglio, che d’essa
1200Cchiù affanno, e ’delore
 Patesca pe te:
 Ve lasso a scialà. (A tutte duje.)
 (Po saccio, che fa.)
 
 SCENA VIII
 
 RAJEMO, CIULLA, e SENOBBEIA.
 
 RAJEMO
 (O Rajemo conzolato!)
 CIULLA
1205(Songh’io, o non songh’io!)
 SENOBBEIA
                                                    (Ih! ch’aggio ntiso!)
 RAJEMO
 Armuzza mia; ch’è stato?
 CIULLA
 Siente cca; Rajemo mio:
 So’ de carne: aggio senzo, e la raggione
 Cchiù tradì non commene.
 RAJEMO
1210Che ’buoje dicere mone?
 CIULLA
 Saje, ca lo primmo bene
 Ll’aggio voluto a ’Luzeio.
 SENOBBEIA
                                               È bero chesto.
 CIULLA
 Mo’ se nc’agghiogne ll’obbreco,
 Obbreco de la vita...
 RAJEMO
                                       E di’ lo riesto.
 CIULLA
1215Pe ’te fice lo schiuoppo
 Da lo vallone; ed isso mma’hà sarvata:
 Penza, ca sarria troppo
 A ll’obbreco, e a l’ammore essere sgrata.
 RAJEMO
 Te ntenno.
 SENOBBEIA
                       E dice ’buono.
 CIULLA
                                                   Tu porzine
1220Ammaste a Ninfa, e ’chella pe te more;
 E mmo’...
 RAJEMO
                     Te ntenno, sine!
 A nnuje: viva la grassa:
 So’ de carne pur’io, nc’è senzo, e ’core!
 E pe te fa a bedè, ca no mm’appassa
1225Luzeio de cortesia,
 Te ceo ad isso; e ’Ninfa sarrà mia.
 SENOBBEIA
 O figlio beneditto.
 CIULLA
 Mo’ so’ tutta contenta.
 SENOBBEIA
                                           Uh! ch’allegrezza!
 RAJEMO
 L’affanno è ghiuto a mmitto.
 A TRE
1230È benuta pe ’nuje la contentezza.
 CIULLA
 
 Tutta contenta st’arma...
 
 RAJEMO
 
 Contente chisto core...
 
 A DUE
 
 Torna a lo primmo ammore.
 
 CIULLA
 
 Sì, ca na bella carma.
 
 RAJEMO
 
1235Sì, ca na doce carma.
 
 A DUE
 
 dapo’ tanta tempesta
 Mancare no nce pò.
 Alliegre a fa la festa.
 
 CIULLA
 
 Co ’gusto...
 
 RAJEMO
 
                       Co ’dellietto...
 
 A DUE
 
1240Corrimmo mo’, che mpietto.
 
 CIULLA
 
 Cchiu pene no nce so’.
 
 RAJEMO
 
 Cchiù affanne no nce so’.
 
 SCENA IX
 
 SENOBBEIA, sola.
 
 SENOBBEIA
 O! comm’è ghiuta a ’siesto!
 Bene mio! ca mo’ squaglio! o bella sciorta:
1245Mo’ Pomponeio è lo mio.
 
 SCENA X
 
 POMPONEIO, e la stessa.
 
 POMPONEIO
                                                Figlia, ch’è chesto,
 (Ca no nte pozzo ashià viva, né morta!)
 SENOBBEIA
 (Veccolo cca ’chiagnenno:
 Lo voglio fa no poco canejare.)
 POMPONEIO
 (Ajemmè! ca vao mpazzenno!
1250Ah! figlia, e addove t’aggio da trovare?)
 SENOBBEIA
 Mo’ sciabbacchje, vecchione...
 POMPONEIO
 Senobbeia mia, avisse quacche ’nova
 De Ciulla?
 SENOBBEIA
                       A lo vallone
 Va spialo, ca llane
1255Sfrantummata se trova.
 POMPONEIO
 No nce sta, maromene!
 SENOBBEIA
 Sarrà stata magnata da li cane.
 POMPONEIO
 Ah! figlia...
 SENOBBEIA
                        Te commene
 Chiss’affanno, che spurpe;
1260Cano, ca tu nce curpe.
 POMPONEIO
                                           Ajemmè! so’ mmuorto. (se lassa ncopp’a na preta.)
 SENOBBEIA
 Mara me poverella!
 Che beo! datte confuorto, (Lo vede addebbolire.)
 Ca figliata sta viva, e ’sana, e ’bella.
 POMPONEIO
 Viva?
 SENOBBEIA
              Te ll’hà sarvata
1265Luzeio.
 POMPONEIO
                 Luzeio? è accossì?
 SENOBBEIA
                                                    Sine; e ’pe ’chesto
 Essa s’è contentata
 De se pegliare ad isso; e ’pecché lesto
 Figliemo se nc’a shiaje,
 Isso porzine se nne contentaje.
 POMPONEIO
1270E tu comme lo ’saje?
 SENOBBEIA
                                         Io llà becino,
 E ’propeio a lo pennino mme trovava,
 Quanno Luzeio appojata la portava.
 POMPONEIO
 Credere lo ’pozz’jo...
 
 SCENA XI
 
 PERNA, MAFRONE; e li stisse.
 
 PERNA
 Cca stace. Zio mio;
1275Allegrezza, allegrezza.
 MAFRONE
 Allegrezza, messere.
 PERNA
 Che ’bella contentezza!
 MAFRONE
 È sarva Ciulla; e a ’Luzeio è già mmogliere.
 POMPONEIO
 Vuje mm’avite sanato!
 SENOBBEIA
1280È bero mo’? respunne.
 PERNA
 E ’Rajemo puro se nn’è contentato.
 POMPONEIO
 Via su, fora li trivole:
 Tu curre a ’fa le ’frunne (A ’Mafrone.)
 P’aparare lo Tempeio; e ’ba chiammanno
1285Li ’baccante, e baccante.
 Tu vamme apparecchianno (A Perna.)
 La vesta mia; su, priesto,
 Ca s’hà da fa la festa.
 MAFRONE
 Jammo.
 PERNA
                   Jammo.
 MAFRONE
                                     Io so’ lesto.
 PERNA
                                                            Ed io so’ lesta.
 
 SCENA XII
 
 POMPONEIO, e ’SENOBBEIA.
 
 POMPONEIO
1290Vatt’a bestì tu puro,
 Ca s’hà da fa no bello scialamiento.
 SENOBBEIA
 Scialarrimo securo;
 E po pe compremiento,
 Haje tu da fa l’appiello
1295De te pegliare a ’Ninfa.
 POMPONEIO
                                             Uh!tanto bello.
 SENOBBEIA
 
    Chella fegliola
 Te sta aspettanno,
 Tutta ammorosa,
 Tutta cianciosa:
1300E ’ba strellanno:
 Pomponeio bello,
 Caro giojello,
 Quanno sarrà?
 Va la conzola,
1305Pe ’caretà.
    Vi’ lo vecchione
 Quanta nne fa!
 Fatto mpastone
 Nc’haje da restà.
 
 SCENA XIII
 
 POMPONEIO, sulo.
 
 POMPONEIO
1310Mo’ magnate la rezza.
 Ah, ah, ah, ah, e ’comme sta mperrata!
 
 SCENA XIV
 
 NINFA; e lo stisso.
 
 NINFA
 (O Ninfa conzolata!
 Non tocco pede nterra de prejezza!
 O mo’ sine...)
 POMPONEIO
                            (Ora mone...)
 NINFA
1315(Rajemo sarrà lo mio.)
 POMPONEIO
                                            (Ninfa è la mia.)
 O! cca staje, mascolone!
 No cchiù malanconia:
 Ciulla è de Luzeio tujo.
 NINFA
                                             Sine, lo ’saccio.
 POMPONEIO
 E mbe’, stienne sso vraccio;
1320Pruojeme cca ssa mano;
 Ca già mme si’ mogliere.
 NINFA
                                                (È bella chesta!)
 POMPONEIO
 Su gioja.
 NINFA
                    Chiano, chiano.
 Ca po volimmo fa tutta na festa.
 POMPONEIO
 Sì, popatella d’oro...
1325Vuoje ’bene a mme?... cca sta Pomponeio tuojo:
 Parla, doce trasoro.
 NINFA
 Che cchiù te pozzo di’? pe ’te mme strujo.
 POMPONEIO
 O gioja nzuccarata,
 Mossillo saporito,
1330Palommella pentata; uh! cride a mmene,
 Ch’avarraje no marito,
 Che te farrà sguazzà mmiezo a lo ’bene.
 NINFA
 Tanto nne spero.
 POMPONEIO
                                  È cierto:
 Mo’ la festa sbrecammo;
1335E ’po, bello, nconzierto nguadejammo.
 
    Scialarrimmo
 Sempe ncocchia,
 E ’sarrimmo;
 O saporita;
1340Io lo chiuppo, e ’tu la vita;
 Tu lo fuso, io la conocchia;
 Co sta sempe nzino a mme.
    E avarrimmo sempe mpietto
 L’allegrezza, e lo dellietto,
1345Tu da mene, ed io da te.
 
 SCENA XV
 
 NINFA, sola.
 
 NINFA
 Ah, ah! isso co mmico!
 E ’ba, ca vuoje sta pace:
 Io spero de gaudè, ma non co ’tico.
 
 SCENA XVI
 
 CIULLA, e la stessa.
 
 CIULLA
 (Vecco Ninfa: cca stace.)
1350Cajenata mia...
 NINFA
                               Cajenata de lo core...
 CIULLA
 Io mme sento vejata...
 NINFA
 So’ tutta conzolata...
 CIULLA
 Ca la sciorte...
 NINFA
                             Ch’Ammore...
 CIULLA
 Nc’hà data chesta bella contentezza.
 NINFA
1355A ’tutte doje nc’hà chiene de prejezza.
 CIULLA
 E ’felice, e ’contenta
 T’astregno a ’chisto pietto.
 NINFA
 E ’chiena de dellietto,
 Io porzine t’abbraccio, astrenta, astrenta.
 CIULLA
1360Haje visto Luzeio mio?
 NINFA
 None, e ad isso io penzava.
 CIULLA
 Ajemmè! addo’ è ghiuto!
 NINFA
 E ’Rajemo?
 CIULLA
                         Che ’sacc’jo!
 NINFA
 No lo ’saje? maramene! e addo’ è sparuto!
 CIULLA
1365Via, ch’ammoina è chesta!
 Ca da cca a n’autro ’poco
 Le ’bide comparere pe la Festa.
 NINFA
 È cierto chesso lloco.
 Sta tu da cca becino,
1370Ca io vogl’j a ’bedere.
 Si stessero, co ll’autre, a lo ciardino.
 CIULLA
 Fa comme vuoje; e stammo allegramente,
 Ca nchietta gaudarrimmo
 Li guste, e li contiente,
1375Che lo Cielo nce proje.
 NINFA
 Sine, ca scialarrimmo tutte doje.
 
    Sento no speretillo
 Int’a sto core;
 E chisto saje chi è?
1380È lo Nennillo
 Ammore,
 Che ’dice: de docezza
 Io v’aggio d’abbottà.
    E ’chiene a ’buonnecchiù.
1385De contentezza,
 È cierto, ch’io, e tu
 Avimmo da gaudè,
 Avimmo da scialà.
 
 SCENA XVII
 
 CIULLA sola.
 
 CIULLA
 Mo’, che ’co la raggione si’ accocchiato,
1390Mo’ si’ lo mio; o core;
 Mone, che, co cchiù ammore,
 Veo, ch’a lo primmo ammore si’ tornato.
 O Luzeio, vita mia;
 T’aggio traduto, è bero; e mmo’ a sto pietto
1395Ciento core io vorria,
 Pe t’ammà co cchiù ammore, e ’co cchiù affetto.
 
    L’Aucelluzzo quanno cova,
 Si mbe’ vola cca, e llà;
 A lo nido, addo’ so’ ll’ova,
1400Tutto ammore,
 Hà da tornà.
    Ccossì ha fatto chisto core,
 Ch’a lo nido, c’hà lassato,
 S’è tornato
1405Ad accovà.
 
 SCENA XVIII
 
 SENOBBEIA, vestuta da Saciardotessa de ’Bacco co ’doje femmene baccante, che ’portano li canestielle co ll’uva, pe farese li presiente a ’Bacco; ed esce SENOBBEIA abballanno nzemmera co d’esse, e ’cantanno chesto, che ’bene appriesso.
 
 SENOBBEIA
 
 Jammo a ’Bacco allegramente,
 E ’portammo li presiente,
 Ca benigno nce sarrà;
 Jammo ja’.
 
 SCENA XIX
 
 PERNA, e li stisse.
 Se mette Perna ad abballare, e ’cantare essa pure co ’Senobbeia, e le ’baccante, e accommenzarrà lo canto da Jammo ja’; e ’po cantarranno nzemmera da capo.
 
 SENOBBEIA
1410E ’Zieto quanno vene?
 PERNA
 Mo’ se steva vestenno:
 O conzolata tene!
 Vejata te! comme te vene anchienno!
 Sarraje contenta, e ’ghianca.
 SENOBBEIA
1415Che dice?
 PERNA
                      Mo’ co ’Ziemo
 Lo nguadeio no nte manca.
 SENOBBEIA
 Non pò mancare propeio:
 Tanto vo’ la raggione:
 Isso mm’hà da pegliare, o voglia, o none.
 PERNA
 
1420Te piglia, ca te vo’:
 Chillo speruto sta:
 Chiagnenno, e ’sosperanno
 Lo poveriello va;
 E io, pe ’chesto cca,
1425Te chiammo Zia da mo’.
    (Cha pazza! mara te!)
 Te piglia sine, sì,
 Ca ll’arma soja si’ tu:
 Sì, ca l’aciervo affanno
1430Zoffrì
 No lo pò cchiù,
 Ca squaglia, cride a mme.
 
 SCENA XX
 
 POMPONEIO, vestuto da Saciardote de ’Bacco, co quatto uommene baccante co li canestielle de ll’uva: CIULLA, NINFA, e li stisse. Porzì POMPONEIO esce abballanno nzemmera co li baccante, e cantanno chesto cca sotto.
 
 POMPONEIO
 
 A ’Bacco se proja
 De ll’uva la nferta,
1435Ca isso ne’accetta,
 Ca vino de gioja
 Avimmo da fa.
 
 Luzeio, e Rajemo addo’ stanno?
 CIULLA
 Chesto steamo decenno. (Pecché hanno da parlà segreto essa, e ’Ninfa, co quacche affrezzejone, non vedenno Luzeio, e Rajemo.)
 NINFA
                                               Uh! maramene!
1440Chi sa, che l’è socciesso!
 POMPONEIO
 Ch’è chesto mo’? via jammo accommenzanno:
 Che ’paura ve vene?
 Pe lloco so’: mo’ venarranno appriesso.
 PERNA
 Ne Mafrone è benuto!
 POMPONEIO
1445Tu no lo ’saje, ca chillo è no storduto.
 Fegliu’ senza remmore:
 Venite a uno, a uno. (A chille che portano ll’uva.)
 CIULLA
                                        E a mme porzine
 Mme sta nigro lo core. (parla a Ninfa.)
 SENOBBEIA
 Bello, bello, accossine. (A chille, che portano ll’uva. Po li comparze vanno projenno li canestielle a ’Pomponeio, e a Senobbeia; e ’chille co na llemerenzeia le ’mettono ncopp’a l’Autaro de ’Bacco; e ntra tanto canta lo Coro.)
 CORO
 
1450Agge azzietto, o bello Numme,
 Sti presiente, che te dammo:
 E pe grazeia, te preammo,
 Che nce daje lo vino a shiumme. (Fornute li presiente, fanno n’abballo li baccante, e le ’baccante.)
 
 SCENA XXI
 
 MAFRONE, co le ’frunne de vite, tutto sorriesseto; e li stisse.
 
 MAFRONE
 Maro me, ch’aggio visto!
 POMPONEIO
1455Ch’e d’haje? che d’è Mafrone?
 MAFRONE
                                                          Uh! poveriello!
 Uh! che sfunnolo è chisto!
 POMPONEIO
 Che d’è stato? respunne.
 MAFRONE
                                                Uh! che sbodiello!
 Uh! povero fegliulo!
 SENOBBEIA
 E ’manco mo’?
 MAFRONE
                              Mentr’io facea le ’frunne,
1460Luzeio...
 NINFA
                   Ajemmè!
 CIULLA
                                       Marame!
 POMPONEIO
                                                           Va secotanno.
 MAFRONE
 Jeva parlanno sulo,
 E ’decea, sosperanno; o Ciulla, pocca
 Tu d’autro si’ mogliere,
 De t’avè no mm’attocca:
1465Azzò meglio gaudere
 Puozze co ’Rajemo tujo, cchiù conzolata,
 Addo’ t’aggio sarvata,
 Corro a ’morire; e mmiero a lo vallone
 Jette, comm’a n’auciello.
 CIULLA
1470Moro
 NINFA
              So’ morta
 POMPONEIO - SENOBBEIA
                                  Uh! povero gaglione!
 PERNA
 Mara me! che ’peccato!
 MAFRONE
                                             Uh ’poveriello!
 NINFA
 O Ninfa negrecata!
 CIULLA
                                      O Ciulla affritta!
 POMPONEIO - SENOBBEIA
 Uh!contiente annozzate!
 PERNA - MAFRONE
                                               Uh! che ’desditta!
 
 SCENA UTEMA
 
 RAJEMO, e LUZEIO, pe la mano; e li stisse.
 
 RAJEMO
 Allegrezza, allegrezza.
 LUZEIO
1475Ciulla mia, sore mia.
 RAJEMO
 Cca è Luzeio vuosto.
 CIULLA - NINFA
 Che sciorte!
 POMPONEIO - SENOBBEIA
                         Che ’fortuna!
 PERNA - MAFRONE
                                                    O contentezza.
 POMPONEIO
 Comme vivo nn’è asciuto?
 RAJEMO
 Io, che steva llà ncuosto,
1480Le deze ncuollo, e ll’aggio ntrattenuto,
 E ’pecché ll’aggio ditto,
 Ca Ciulla era la soja,
 S’è miso ngusto.
 POMPONEIO
                                 O singhe beneditto.
 Orsù, chesta è la toja,
1485Ca te ll’haje fatecata. (Le consegna Ciulla a ’Luzeio, li quale se danno la mano.)
 CIULLA
 Luzeio mio.
 LUZEIO
                         Ciulla mia.
 CIULLA
                                                O core.
 LUZEIO
                                                                O fata.
 POMPONEIO
 A nnuje mo’. La mpromessa (A ’Ninfa.)
 Te ll’aggio attesa: via;
 La mano, gioja.
 RAJEMO
                               E ’tu, che buoje da chessa?
1490Chessa è mogliere mia.
 POMPONEIO
 Comme chiano no poco...
 Che dice? co chi ll’haje?
 NINFA
 Nc’è la fede de cchiù.
 SENOBBEIA
                                         Lo ’siente lloco?
 POMPONEIO
 Comme, benaggia craje!
 PERNA
1495Ch’abburla! (Ntra de lloro, redenno.)
 MAFRONE
                          Che ’corrivo!
 POMPONEIO
                                                    Ah! potta d’oje!
 Parla tune: a ’chi vuoje? (A Ninfa.)
 NINFA
 Si chisto mm’è marito.
 RAJEMO
 Ll’haje sentuto?
 POMPONEIO
                                So’ no ’bello pacchiano.
 SENOBBEIA
 Ah, ah, ah.
 POMPONEIO
                       Te nne ride? haje già venciuto. (A Senobbeia.)
1500Dateve vuje la mano; (A ’Rajemo, e ’Ninfa.)
 E ’tu dammella a mmene. (A Senobbeia.)
 RAJEMO
 Gioja mia.
 NINFA
                       Vita mia.
 POMPONEIO
                                           O cara.
 SENOBBEIA
                                                           O core.
 TUTTE
 So’ scompute le ’pene:
 Ntra la Festa de Bacco, hà binto Ammore.
 MAFRONE
1505Oje: Perna; e ’nuje?
 PERNA
 Co ssa speranza stive?
 Uh? Ciuoto? e ’ba, ch’è lesto?
 MAFRONE
 E tu te lo ’credive?
 PERNA
 Mbe’: stammo pace. Orsù, attennimmo a chesto.
 PERNA - MAFRONE
 
1510Nce n’allegrammo
 Co tutte quante:
 Sempe contiente
 Pozzate sta.
 
 TUTTE
 
 Allegramente,
1515Tutte festante,
 Volimmo sta.
 
 LUZEIO - CIULLA
 
 Core mio bello...
 
 RAJEMO - NINFA
 
 Gioja pentata...
 
 POMPONEIO - SENOBBEIA
 
 Caro giojello...
 
 A SEI
 
1520Jammo
 A scialà.
 
 MAFRONE - PERNA
 
 Ll’hà guadagnata
 Senobbeià.
 
 
 
 
 
 
 
 
 

 

 

Trimestrale elettronico 2016-1

Ultimo aggiornamento: 4 gennaio 2016

 

Valid XHTML 1.0 Transitional