Opera Buffa  Napoli 1797 - 1750
  
  
 La Cilla, Venezia, per Giovanni Prodotti, s.d. [1707]
 a cura di Paologiovanni Maione
 
 
 
paratesto ATTO PRIMO ATTO SECONDO ATTO TERZO Apparato
 
 ATTO PRIMO
 
 SCENA I
 
 Vista de mare co no vuzzo, dinto a lo quale nce starà TORE co no Calascione, e doje perzune, che bocano.
 
 TORE
 
 Ccà, ccà: chisto è lo luoco.
 Sia sorte, abbortona;
 E selenzio no poco
 Pe nsi, che stò cantanno na canzona.
 
5Affacciate, coruzzo, e bà sentenno
 Lo trivolo, che fà st’affritto core...
 
 E zitto, frate.
 
 SCENA II
 
 CILLA da la fenesta de la casa soja, e lo stisso.
 
 CILLA
                           Chesta
 È la voce de Tore.
 TORE
 Non facite remmore.
10Essa è pe cierto, è Cilla à la fenesta.
 
 E bà sentenno
 Lo trivolo, che fà st’affritto core:
 Chiagnenno lo scur’isso...
 
 CILLA
 Ah, Tore mio.
15Nò ncè serve stò riepeto vattuto.
 Quanno ne tù, ne io
 Trovà potimmo ajuto a’ tanta guaje!
 Che nce manna la sciorte, e tù lo ’saje.
 
    Io me strujo, e tù te struje;
20Ma li pise à stà valanza
 Chi l’aggiusta, non se sà.
 
    E chiagnenno,
 E pezzenno
 Tutte duje.
 
25   Iammo attuorno à la speranza;
 Ped’avè na caretà.
 
 TORE
 Chi sà? Fuorze stà lanza
 S’hà da spontà, giojello de stò core.
 CILLA
 Chi campa de speranza,
30Tù lo ’saje comme more.
 TORE
 Ajemmè, che dice?
 Donca tanto nfelice
 Sarrimmo nuje, che quanno
 Sperammo de gaudè...
 
 SCENA III
 
 CAPETÀ MASONE, CANNACCHIA crejato sujo, e li stisse.
 
 CAPETÀ MASONE
35* Potta d’aguanno!
 CILLA
                                     Veneno gente
 CAPETÀ MASONE
                                                                * È essa.
 CILLA
 Vavattenne a la mpressa.
 CAPETÀ MASONE
 * E cierto aspett’a’mme.
 TORE
                                               * Sciorta canina.
 CAPETÀ MASONE
 Scazza! sento na voce a la marina.
 * Gelosia, che te pare?
 CILLA
40* Negra me.
 CAPETÀ MASONE
                          * Chest’è cosa da crepare.
 Oie, Cannacchia.
 CANNACCHIA
                                  Chi è?
 CAPETÀ MASONE
                                                 Zompa, potrone;
 E non te muore ancora?
 TORE
 * E capeta’ Masone, Voca fora.
 
 SCENA IV
 
 CANNACCHIA, MASONE e CILLA a la fenesta.
 
 CANNACCHIA
 Ch’è stato, ch’è socciesso?
 CAPETÀ MASONE
45Che ’puozze morì ciesso:
 Vi a’mmaro, che ncè stà.
 CANNACCHIA
 Che buo’, che bea? ncè acqua nquantetà?
 CAPETÀ MASONE
 Curre llà, malantrino.
 CANNACCHIA
 Quanto meglio sarria si fosse vino.
 CILLA
50* Meglio è che no’ mme parta.
 CAPETÀ MASONE
 E che buo’, che te squarta?
 Schiecco mio de bellezza.
 À chest’ora, che ’faje?
 CILLA
 Ah, spialo à te stisso; e quanno maje
55No core nnammorato
 Repuoso pot’havè?
 CAPETÀ MASONE
                                     Me so’ngannato.
 Bene mio, ntrà no sciummo de docezza:
 * Sta lo core annammuollo.
 E tù non vuoje vedè?
 CANNACCHIA
60Aggio visto che d’è,
 E no vuzzo che corre à gamme ncuollo.
 CILLA
 Erano pescature.
 CANNACCHIA
 * Sarraje cornuto nnanze, che te nzure.
 CAPETÀ MASONE
 Se nn’è ghiuto lo vuzzo?
 CANNACCHIA
65Va lo trova.
 CAPETÀ MASONE
                        All’arme, taglia, taglia,
 Renniteve, canaglia,
 O là non sia nesciuno, che se mova.
 CANNACCHIA
 * Sbodellammolè tutte. O bella prova.
 CAPETÀ MASONE
 Via perdonammoncella.
 CANNACCHIA
70* O chesta sì, ch’è bella!
 CAPETÀ MASONE
 E à chessa grazia toja, fatella mia,
 Donammo stà guappesca vezzarria.
 
    Si vuoie lo sango à sciumme,
 De muorte na catasta,
75Stà spata lò pò fà.
 
    E puro tù conzumme
 Lo core de chi abbasta
 No munno à conzumà.
 
 CANNACCHIA
 * Bravo!
 CAPETÀ MASONE
                   Che dice?
 CILLA
                                        O quanto
80Faccio sciumme pur io, ma so’ de chianto.
 CAPETÀ MASONE
 E pecché chiagne, ò bella.
 Penza...
 
 SCENA V
 
 TOLLA da la fenesta, faccefronte à chella de Cilla, e li stisse.
 
 TOLLA
                  * Iss’è lo cano!
 CAPETÀ MASONE
 Ca lo contiento tuio no stà lontano.
 TOLLA
 * Siente, che chiacchiarella.
 
85   Ah nfammo, ingannatore,
 Quanta mogliere vuoie?
 Negalo mo, si puoie,
 Và trova cchiù rechieppe, tradetore.
 
 CAPETÀ MASONE
 * Tolla, mmalora!
 CANNACCHIA
                                   * O buono.
 CILLA
90* Zitto, ca me peiace chisto suono.
 TOLLA
 Siente, facce de mpiso,
 À mme t’haie da piglià, call’haie mprommiso.
 
    Tù m’haie strutto, frabbutto imbroglione,
 So’ restata scasata pe’ te;
95E mò tiente, pezzente, breccone,
 Ghì mpastanno stò inganno pe’ mme.
 
 CANNACCHIA
 * Ll’hà cantato la zorfa.
 CILLA
                                            * O bello ntrico.
 CAPETÀ MASONE
 * O, che brutto sbreguogno.
 Chesta parla co’ tico.
 CANNACCHIA
100À mme?
 TOLLA
                   Si, core mio, famme lo gnogno.
 CAPETÀ MASONE
 Uscia non crea...
 TOLLA
                                 Tù vuoie sentì lo riesto.
 CILLA
 * Trasimmoncenne mò; m’abbasta chesto.
 
 SCENA VI
 
 CANNACCHIA, MASONE, e TOLLA.
 
 CANNACCHIA
 L’ammica se nn’è ghiuta.
 CAPETÀ MASONE
 Auh senn’è trasuta.
105Siente, cacapatacche,
 Scalorcia, sbreognata,
 A ssà facce cacata
 Nce voglio fà cenquantamilia ntacche.
 TOLLA
 
 Chest’à Tolla?
 
 CAPETÀ MASONE
 
110Si na iolla,
 Na ianara...
 
 CANNACCHIA
 
 Ch’è breogna, state zitto.
 
 TOLLA
 
 Pedocchiuso.
 
 CAPETÀ MASONE
 
 Pedetara.
 
 TOLLA
 
115Guallaruso.
 
 CANNACCHIA
 
 Iamm’à fare no sciacquitto.
 
 TOLLA - CAPETÀ MASONE
 
 Tu nne vuoie, io te nne do.
 
 CANNACCHIA
 
 Iammo, frate, ca ncè vò.
 
 CAPETÀ MASONE
 
 Si na porca,
120Na vaiassa
 
 TOLLA
 
 Và a la forca,
 Mareiuolo.
 
 CANNACCHIA
 
 Iamm’à fà colazione.
 
 CAPETÀ MASONE
 
 Cancarone.
 
 TOLLA
 
125Truffaiuolo.
 
 CANNACCHIA
 
 Ca la collera te passa.
 
 TOLLA - CAPETÀ MASONE
 
 Ll’haje sentuto si, ò no?
 
 CANNACCHIA
 
 Sio patrone, iammo mò.
 
 SCENA VII
 
 CIENZO da la fenesta da do’ se nn’è trasuta Cilla, e li stisse.
 
 CIENZO
 Che greciglie à chest’ora.
130Se senteno ccà fora?
 CAPETÀ MASONE
 Tù si’ na fonnachera...
 TOLLA
 E tù si’ no rechiammo de galera.
 CANNACCHIA
 Vecco Cienzo.
 CIENZO
                            Masone,
 Che d’è stò tordeglione?
 TOLLA
135Lò dirragg’io...
 CAPETÀ MASONE
                              Tù si’ na mozzecutola,
 Pallonara, sfacciata...
 CIENZO
 Adaso co ste’ngiurie, pocca chesta
 È becina norata.
 CAPETÀ MASONE
                                 Siente, facce de pesta...
 TOLLA
 Ncornatura de boia...
 CIENZO
140Scompitela stà ioia...
 TOLLA
 Uh, si nce fosse figliemo.
 CAPETÀ MASONE
                                                Che figlieto!
 Co na vranca de llellere
 Le vorria...
 TOLLA
                       Che buo’ fare, arranca, e fuje.
 CIENZO
 Mo dell’aseno avite tutte duje.
 CANNACCHIA
145* Lassa fa, ca ncè sfizio.
 CIENZO
 Ve venga la pepitola.
 CAPETÀ MASONE
 Ncancaruta, cajotola...
 CIENZO
 E bia, no cchiù stà vernia.
 Mo accommenzi à fa juorno,
150E siente no besbiglio da ccà ntuorno.
 TOLLA
 Chiacchiarone, busciardo...
 CAPETÀ MASONE
 E tù...
 CIENZO - CANNACCHIA
               Scumpela mò.
 CAPETÀ MASONE
                                           Freoma. Cchiù tardo
 Vedimmonce a la preta.
 TOLLA
                                              Fuss’acciso.
 CAPETÀ MASONE
 A lo soleto luoco.
 CIENZO
                                 T’aggio ntiso.
 CAPETÀ MASONE
155Io la scompo stà baja,
 Pe non fà ghir’à fuoco
 Stà casa, stò contuorno, e tutta chiaja.
 TOLLA
 Vedite lo valente.
 CANNACCHIA
 * Stipalo pe na pressa.
 CIENZO
160Sù vavattenne.
 CANNACCHIA
                              Iammoncenne.
 CAPETÀ MASONE
                                                            Siente.
 Nò la credere à chessa,
 Ch’è la mamma de tutte le trammere.
 CANNACCHIA
 * Bello mbruoglio de carte haje da vedere.
 
 SCENA VIII
 
 CIENZO, e TOLLA.
 
 CIENZO
 Mbe, Tolla, st’arravuoglio
165Se pò sapè. che d’è?
 TOLLA
                                       Chist’è no mbruoglio,
 Chè pogne à te, ed’a mme.
 CIENZO
 E comme? và decenno.
 TOLLA
                                             N’è neozio,
 Chè mo lo pozzo dicere.
 E luongo, e doloruso lo trascurzo;
170E da te schitto pozz’havè sorcurzo.
 CIENZO
 Quanno parlà potimmo?
 TOLLA
 Mò mò nce vedarrimmo.
 CIENZO
 Si, gioia, ch’io porzì
 T’aggio da fà sentì no cierto guaio.
175* Vasta. Aiutam’Ammore, io mo m’agghiaio.
 
    Quanto da’ gusto à te,
 Tanto Cienzo farrà,
 Cienzo, che t’amma.
 
    E Cienzo sper’havè,
180Da Tolla na piatà.
 Cienzo, ch’abbramma.
 
 SCENA IX
 
 TOLLA sola.
 
 TOLLA
 Và crescenno lo caudo
 À stò viecchio storduto.
 Fremma, core, stà saudo.
185Ca chisto nce pò dà no buon’aiuto.
 Ah, Masone, e tù sulo
 Haie chist’armo, haie stò core
 De fà no chiantarulo
 À chi chiagne pe te, squaquiglia, e more?
 
190  Ò tù provideme,
 Ammore caro;
 Ò pur’accideme.
 Penzace tù.
 
    Forza, pe gliottere
195Chisto veluocciolo,
 Ch’è tropp’amaro,
 Non’aggio cchiù.
 
 SCENA X
 
 TORE sulo.
 
 TORE
 Derrupanne trommiente,
 Cielo, ncuoll’à n’affritto nnammorato.
200Sapimmo, che t’è dato?
 Prego, chiagno, sospiro, e tù non siente.
 
    S’è moppeta
 Na chioppeta
 
    De tutte le scajenze,
205Pe fracellà stò core.
 
    Si’ sazio
 De stò strazio?
 
    Nò ancora? E, che te pienze,
 Che so’ de vreccia, ò Ammore?
 
 SCENA XI
 
 LUCCIO, e lo stisso.
 
 LUCCIO
210Cca staje? ha cchiù de n’ora,
 Che te vao cercanno,
 Co la lengua da fora.
 TORE
 Haje quacch’autro malanno
 D’agghiogn’à chille, che mme da la sciorte?
215À chille (ojemmè), chè so’ cchiù peo de morte.
 Cilla, che fà?
 LUCCIO
                           Ca essa
 M’hà mannato a lampressa,
 Pe te venì à trovare.
 TORE
 E sapisse, che bo’?
 LUCCIO
                                     Te vo’ parlare.
 TORE
220Ah, Luccio, e che mme jova,
 Si quanno...
 LUCCIO
                         Statte zitto,
 Pocca Cilla mm’hà ditto,
 Ca ncè, de gusto tujo, na cosa nova.
 TORE
 Che pò essere maje!
 LUCCIO
225Parla cod’essa, ca lò sentarraje.
 TORE
 E, stammo ncellevriello.
 LUCCIO
                                              À me lò mmizze?
 Che so’ nuovo à stà mpresa?
 Lo viecchio se nn’è sciuto
 Dà ll’autra porta ad agghiustà lè rizze.
230Tù saie, ca nne stà ntesa
 Carmosina, la zia;
 Ed io non so’ storduto,
 Cò tanto d’uocchie apierte, à fa la spia.
 TORE
 Via, chiamma.
 LUCCIO
                              Va mettenno
235La mano à lo vorzillo;
 E aspetta no tantillo,
 Ca la faccio venire a l’ancorrenno.
 
    Chi ncè resce’a stò sarzizio,
 Non hà autro, che pretennere,
240Pò stà meglio de no Rrè.
 
    Vide, sulo cò st’affizio,
 Guappeià, spanner’e spennere
 Cierte gente, peo de me.
 
 SCENA XII
 
 TORE sulo.
 
 TORE
 Che pò dicere Cilla,
245Quanno, comm’a n’anguilla,
 Nce sciulia la fortuna, e cchiù penzammo
 De la potè agguantà cchiù la sgarrammo!
 
 La capo fà catubba,
 Lo core tappe, tappe:
250Ca roseco seje mappe,
 Che spero pò? Na zubba.
 
 SCENA XIII
 
 CAPETÀ MASONE, CANNACCHIA, e lo stisso.
 
 CAPETÀ MASONE
 No ncè comparzo Cienzo!
 Ed io, ch’autro non penso,
 Ch’à Cilla cara mia; torno ccà nnante,
255Ped’essa, à spassejà, speruto ammante.
 TORE
 * Uh, che ntuppo, uh, che guaje.
 CANNACCHIA
 * E de magnà non se nne parla maje.
 CAPETÀ MASONE
 Chi sà, che fà?
 CANNACCHIA
                              * Fà ll’uovo.
 TORE
 A stà pena, chè provo,
260Cielo, ò dalle tù forza azzo m’accia,
 O alleggerisce tù la pena mia. (se nne và)
 CAPETÀ MASONE
 Nò ncè pare nesciuno!
 CANNACCHIA
 E bi si’ penz’à mme, che stò dejuno.
 
 SCENA XIV
 
 LUCCIO, e CILLA da la casa, e li stisse.
 
 LUCCIO
 E meglio da cc’abbascio,
265Si vuoje parlà segreto.
 CAPETÀ MASONE
 O gioje à bottafascio:
 Mo vene. * Ohe mbrejacone fatt’arreto.
 CANNACCHIA
 Chi vene? Addove stà?
 CILLA
 Addov’è Tore mio?
 LUCCIO
                                      No lo vi llà?
270O scajenza quernuta
 Ccà ncè lo Capetanio!
 CAPETÀ MASONE
 Reggina de le femmene,
 Lo spaviento de ll’huommene
 Te ncrina, te sbarretta, e te saluta.
 CILLA
275Fremma sse zeremonie,
 Cò tanta confedenzia,
 Quanno ccà no nc’è patemo.
 LUCCIO
                                                     Hà raggione.
 CAPETÀ MASONE
 Zitto tù, nzemprecone,
 Ca io le so’ marito.
 CANNACCHIA
280* Uh Toll’à tiempo, e pagala no dito.
 CAPETÀ MASONE
 Tolla? E tù n’autra vota...
 Addov’è?
 CANNACCHIA
                     Chè sacc’io.
 CILLA
                                             Masone, ascota,
 
 Quanno sarraggio toja...
 
 LUCCIO
 
 * Stò juorno no lo vide.
 
 CILLA
 
285Tanno se parlarrà.
 
 LUCCIO
 
 Ccà dice buono.
 
 CILLA
 
 Si spiere havè sta gioja...
 
 LUCCIO
 
 * Si’ pazzo, si’ lò cride.
 
 CILLA
 
 Fuorze t’attoccarrà.
 
 LUCCIO
 
290* Ncapo no truono.
 
 SCENA XV
 
 CANNACCHIA, e CAPETÀ MASONE.
 
 CANNACCHIA
 Pigliate chesto.
 CAPETÀ MASONE
                               E comme?
 CANNACCHIA
                                                     T’hà passato
 Pe sott’à la trafila.
 CAPETÀ MASONE
 E lo guajo, che t’appila,
 Papurchio, sciaurato; E’ te vuoje mettere
295De stè cose à trascorrere?
 Parolelle de zuccaro,
 Chiene de squas’, e gnuoccole
 So state chelle, e chiene de modestia;
 Tù chesto no lò saje, ca si’ na’bestia.
 CANNACCHIA
300Io non saccio stè chellete:
 Saccio, ca stà lo stefano
 Sosperanno confuorto;
 E uscìa no lò crede, ed io so’ muorto.
 
    Ch’ammore! Na cocozza:
305Chi crede à stò zembrillo
 È no cetrulo.
 
    Lo gusto
 De stò fusto
 È lo ghiequà de vozza,
310E zucà lo mossillo
 De n’arciulo.
 
 SCENA XVI
 
 CAPETÀ MASONE sulo.
 
 CAPETÀ MASONE
 Tiemente comm’ammorra;
 Mparlanno de magnà, s’è nzallanuto!
 Ente, puorco vestuto,
315No lo pozzo abbottà de mazzamora!
 Iammo addo’ Cienzo, pocca
 M’aspettarrà securo; e quanno, quanno
 Hà da scompì st’affanno?
 Quanno, quanno m’attocca
320De t’abbraccià, docissemo trasoro,
 De t’havè nzino, e quanno, ò musso d’oro?
 
    Marte Ammore, guerra, e pace
 Stanno suocce mpietto à mme.
 
    Ma già Marte s’è abbeluto
325Da che Ammore nc’è trasuto;
 Ed’Ammore cchiù mme piace,
 Cilla mia, mpenzann’à tè.
 
 SCENA XVII
 
 LUCCIO, e CILLA da la fenesta.
 
 LUCCIO
 Già se l’hà rutto... oh Tore.
 CILLA
 Addov’è?
 LUCCIO
                     Sta ll’abascio.
 CILLA
                                                Viene.
 LUCCIO
                                                               Viene,
330Ch’è nietto lo pajese.
 
 SCENA XVIII
 
 TORE, e li stisse.
 
 TORE
 S’io facesse le spese
 À tanta crepacore,
 Cierto no mme vorriano tanto bene.
 CILLA
 Bisogna, che zoffrimmo.
 TORE
335Ma si non se pò cchiù.
 LUCCIO
 Aspè, ca mo scennimmo.
 Uh cancaro!
 CILLA - TORE
                         Che d’è?
 LUCCIO
                                            Trase tù, fuje tù:
 Veneno Toll’e Cienzo dalla’ncoppa.
 CILLA
 Nce nne so’ cchiù pe mme?
 TORE
340Fruscia, mmalora, mò, e haje viento mpoppa.
 
 SCENA XIX
 
 CIENZO, e TOLLA
 
 CIENZO
 Pe tè sopierchio haje ditto:
 Ma pe stò core affritto,
 Che feruto da te non trov’abbiento,
 Nò m’haje dato nsi à mò no pò d’agnieto.
 TOLLA
345Lassame sfocà buono,
 Ca pò chiacchiarejammo.
 CIENZO
 * No ncè responne à tuono.
 TOLLA
 Ed’accossi, stò nfammo
 Sett’anne m’hà zucato
350(Sarvo mperrò l’anore),
 Quanno lo tradetore
 Stett’à Gaieta, e sempe m’hà ngannato.
 E ped’isso me trovo
 (Pe le ghi appriesso) à chiaja da tre anne.
355Le buoje meglio st’affanne?
 Vuoje cchiù appontuto all’arma mia lo chiovo.
 CIENZO
 Che te serve ssò trivolo?
 Lassale ghi ssi chiajete,
 E attennimmo a lò nuosto...
 TOLLA
                                                     Lo dessutele
360M’hà fatto ghi pe ll’aria
 Là robba, ch’abezzeffia
 Me lassaje la bon’arma de maritemo
 E mò...
 CIENZO
                 Chisto è spreposeto
 Tolla; che d’haje? Non chiagnere,
365Ca ll’uocchie à mme porzi me piscioleiano.
 TOLLA
 Nò m’haie da fà sta razia
 De non penzare cchiù ntrà isso, e figlieta
 De fà lo matremonio.
 Saccio, ca fa lò puoje:
370E pò da Tolla toja vide, che buoje.
 
    Si tu vuoie sango, e core,
 Tutto starrà pe te.
 * Masone mio.
 
    Si vuoie tutto l’ammore,
375Fà chesto tù pe mmè,
 Chesto vogl’io.
 
 SCENA XX
 
 CIENZO sulo.
 
 CIENZO
 Potta, e che grazia è chella!
 Già me nne vao mbrodetto,
 Già mme’ha fatto veni la sputazzella.
380Ma, frate, chill’apprietto
 De guastà lo trattato nò mme sona:
 La ntenno la canzona,
 E mme pare, ca Tolla, chiano, chiano,
 Me voglia fà servè pe roffejano.
385Ma io, cchiù mo de mprimmo,
 Voglio tirare à falle dà l’aniello;
 E dapo’ vedarrimmo,
 Si Tolla mia nce hà da veni à ciammiello.
 
 Già mme veo à brutto riseco
390De Cupinto a lo streverio:
 Tolla mia, già moro tiseco,
 Si non aggio refreggerio.
 
 SCENA XXI
 
 LUCCIO, e TORE.
 
 LUCCIO
 Pacienzia, e buono stommaco
 Haje besuogno, pe bencere
395A lo juoco d’Ammore.
 TORE
 E ntra tanto lo core,
 Co na speranza fauza,
 Và mprimm’à mitto, e pò vence la cauza.
 LUCCIO
 Parlamm’à Cilla.
 TORE
                                  Avessemo
400Lesto quacch’autro mpiedeco?
 LUCCIO
 Non creo. Oje Cilla vrociola.
 TORE
 Mò, mò n’autra desgrazia
 Già mme la sento scennere.
405Statt’à bedè, c’all’utemo,
 Co le manzolle meje, m’aggio da mpennere.
 
 SCENA XXII
 
 CILLA nnanzà la porta, ch’esce cò LUCCIO, e TORE.
 
 CILLA
 Addo’ stà?
 LUCCIO
                       No lo vì addo’ se la spassa,
 No lo vì comm’abbotta?
 CILLA
 Tore.
 TORE
             Bellezza mia.
 LUCCIO
                                       Sù fatte sotta.
 CILLA
410Comme và? Nuje tenimmo
 Lo pesce int’ala nassa,
 E pesca lo volimmo?
 TORE
 Agghiugne ll’autro.
 CILLA
 Comme, lo Capetanio
415Non hà mprommiso à mammeta
 De se la nguadeja?
 LUCCIO
 Perzò strillavano
 Nnanze fà juorno.
 TORE
                                    Saccio;
 Ma chesto non fà mpaccio
420Quanno Masone, e pateto
 Hanno agghiustato già.
 CILLA
                                             Co la Jostizia
 Se pò scioglie stò nudeco.
 TORE
 Aù, ca ncè na ionta,
 Ch’è cchiù peo de lo ruotolo.
 CILLA
425Che autro ncè? vamme decenno.
 LUCCIO
 Conta.
 TORE
                Messe Cienzo...
 CILLA
                                              Chi, patemo?
 TORE
 Chisso, và muorto ciesso attuorno a mammema.
 Lo vuoje meglio lò butto?
 Ed essa me l’hà ditto.
 LUCCIO
                                          Ò chest’è brutto.
430Perzò ghievano nzemmera
 Mò nnanze.
 CILLA
                         Ajemmè, che sfunnolo.
 LUCCIO
 Cierto, ca lo patrone
 Ha da fà fuoco, fuoco
 Pe stregne co’ Masone
435Priesto lo matremmonio.
 TORE
                                                Siente lloco.
 Và trovanno confuorto.
 CILLA
 Mo moro.
 TORE
                     Ed io quant’hà, che songo muorto.
 CILLA
 
    Ajemmè, chè nova
 Mm’avite data,
440Già so’ ghielata,
 Toccame tè.
 
    Và te la trova
 Chest’arma mia,
 Mo se l’abbia,
445Povera mè.
 
 TORE
 Oh Dio, bella, che d’haje?
 LUCCIO
 Pigliate spireto,
 Ch’à mme mm’abbasta ll’anemo
 De mbroglià de manera lo neozio,
450Ch’aggiate vuje l’attiento.
 CILLA - TORE
 Sarrà fuoco de paglia stò contiento.
 LUCCIO
 Sù Cilla saglietenne,
 Chè piso mio co’ Tore
 De conzertà.
 TORE
455Si gioja vavattenne,
 E confedammo à lo piatuso Ammore.
 CILLA
 
 Cride, caro ch’à maro mme ietto,
 Si la sciorta và storta pe mmè.
 
 TORE
 
 Ed’io puro te juro, e mprommetto,
460Ca volanno me scanno pe tè.
 
 SCENA XXIII
 
 LUCCIO, e TORE.
 
 LUCCIO
 E statt’alliegro, frate,
 Stojate sse locerne,
 Ch’à lo spito nfelate
 (E cride à Luccio) haje da vedè lè perne.
 TORE
465Stò tanto scontraditto,
 Che quanno penzo schitto
 De vence la sbentura,
 Tanno me caco sotta de paura.
 LUCCIO
 Che d’è? Troppo te tilleche,
470Tù si’ sopierchio cuocolo.
 Orsù, fatt’à correjere:
 Non fà mancà fellusse;
 E pò, nfi à rumm’e busse,
 Te voglio fà vedè si saccio lejere.
 TORE
 
475   Si a l’attiento arrivo à ghiognere,
 Te darraggio autro, che frisole.
 
    Me vorria le bene pognere,
 Te darria porzi le bisole.
 
 SCENA XXIV
 
 LUCCIO sulo.
 
 LUCCIO
 A nuie. Dammo prenzipio
480A ghi tessenno machene.
 Già sento, che lò genio
 Me strascin’à chest’arte co no straolo.
 Ma, che buo’? s’averraggio
 Bona sciorte a lè trapole,
485E cierto, ca sarraggio
 Lo megl’ommo de Napole,
 Pocca oje so’ stemate, à buone chiune
 Bribbe, porta pollaste, e trapolune.
 
 La letterummeca
490Se pò ghì à friere,
 Non serve cchiù.
 Chi è cchiù arefece,
 Chi cchiù se fricceca
 A fà cchiù ntapeche,
495Chillo cchiù fummeca
 Mmiezo a le groleje:
 Stà co li Princepe
 A tù pe tù.
 
 SCENA XXV
 
 CANNACCHIA sulo.
 
 CANNACCHIA
 Che te venga la scesciola,
500Pe lo fiasco stà museca?
 Quanto faccio à stò frisco na zozata,
 Mo te lo torno. Ò brava sopressata!
 Tiemè, te chiacchiareja:
 L’addore, e lo sapore
505Tocca propio lo core, e mm’addecreja.
 Ò conzolato mene,
 S’avesse nott’, e ghiuorno stà bonaccia,
 Zoè: le mmano chiene,
 Lo muorzo mmocca, e lo feiasco mbraccia,
510Via, dammole na chiechiera.
 Mossillo mio de zuccaro,
 Musso da do’ mme chioveno
 Le docizze à delluvio:
 Bene mio, che contiento,
515Si vasà te potesse ogne momiento.
 
 Comme trase, comm’azzecca,
 Comm’è doce, comm’è guappo,
 Uh, che sfizio, che mme dà!
 Lo fejasco quann’acchiappo,
520Quanno vevo,
 Quanno scolo,
 Me sollevo,
 Me conzolo:
 Da la Lecca nsi a la Mecca;
525No’ ncè cosa
 Cchiù gustosa
 De na bona veppetà.
 Che susta! T’aggio ntiso,
 E’ mo, che fuss’acciso,
530Ca ncè n’autro voccone...
 Piglia. Uh mmalora! à tiempo lo patrone.
 
 SCENA XXVI
 
 CAPETÀ MASONE, CIENZO, e lo stisso.
 
 CAPETÀ MASONE
 Da sordato norato,
 Ch’è comme te dich’io.
 CIENZO
                                             Vera, ò non vera,
 Che sia la storia; già lo parentato
535L’avimmo d’accocchià nnante stà sera.
 CANNACCHIA
 * Farraje no bell’appiello.
 CAPETÀ MASONE
 Chi è?
 CANNACCHIA
                Songh’io.
 CAPETÀ MASONE
                                    Ma par’à te, che sia
 Cosa, che se pò credere...
 CIENZO
 Lassammolo stò piello.
 CAPETÀ MASONE
540Che na crejata de la casa mia,
 Na schefienzia, chiarchiolla...
 CIENZO
 E nò cchiù mò; ca Tolla
 Ll’aggio pe bona femmena
 * Mò m’abbotta lo cucomo.
 CAPETÀ MASONE
545Cò Capetà Masone
 Avea d’apparentà?
 CANNACCHIA
                                     * Bello spaccone.
 CIENZO
 E bia, scompimmo chesto,
 Ed’attennimmo à nuje.
 CAPETÀ MASONE
                                             Veccome lesto.
 Ò Cienzo, e si sapisse,
550Che sciorta, e, che sbrannore
 Portarraggio à stà casa.
 È cierto...
 CIENZO
                     Te rengrazio de l’anore.
 CANNACCHIA
 Sarria meglio, e mettisse
 * Lè nateche à la vrasa.
 CAPETÀ MASONE
 
555   Si mme trovo int’à stò bisco
 Pe n’ammore accossì bascio,
 È bertù de la bellezza.
 
    * Quann’è genio vezzarrisco,
 Si mbe pare, ca mm’abbascio,
560Cchiù se nnauza la grannezza.
 
 CIENZO
 Orsù, lò ditt’è ditto.
 Oje parlarimmo meglio, e nnitto nfatto
 Nne farrimmo lo scritto.
 CANNACCHIA
 Ò buon’accatto.
 CIENZO
 
565Pariente già simmo,
 Contiento mme chiammo:
 Prejezze sbruffammo,
 Ch’alliegre starrimmo.
 
 CAPETÀ MASONE
 Si, vienem’à trovare,
570Pocca ogge non esco.
 CANNACCHIA
 E ghiammo a’ taffeiare,
 Patrone, vi ca mo mm’addebbolesco.
 CAPETÀ MASONE
 Ente, Canna de chiaveca;
 Nzomma lo cellevriello
575Attuorno a lo’magnà sempe te naveca.
 CIENZO
 Creo, ch’à lo poveriello
 Le menarrà la sghessa.
 CAPETÀ MASONE
 Prova, e bi si l’abbutte pe na pressa,
 Sarria la sciorte toja,
580Ca chisto ccà se magnarria la ngroja.
 CIENZO
 Scostate, arrasso, seria;
 Tù me miette paura.
 CANNACCHIA
 Chesta n’è corpa mia,
 È duono, che mme’la fatto la natura.
 CAPETÀ MASONE
585Si fusse nnammorato,
 Non deriss’accossì.
 CIENZO
                                     Mo ll’haie nzertato.
 CANNACCHIA
 
    Io d’ammà nò mm’addelletto:
 De na famme arcecanina
 Lo fracasso sempe provo.
 
590   À dà funno a’no banchetto,
 À dà sfratto a’na cantina,
 Lloco si’, ca me nce trovo.
 
 CAPETÀ MASONE - CIENZO
 Ah, ah. La vuoie cchiù tonna?
 CIENZO
 Ma frate, chisso lloco te zeffonna;
595E mo che, mme si’ ghiennero,
 Nò mme piace ssò strujere.
 CAPETÀ MASONE
 Nuje autre capetanie
 No’ ncè tenimmo mente à sse meserie.
 CIENZO
 Non dice buono.
 CAPETÀ MASONE
                                 Vasta.
600Farraggio quanto vuoje.
 CANNACCHIA
 E predeca si puoje, ca cchiù se guasta.
 CIENZO
 Via susso, à revederece.
 CAPETÀ MASONE
 Salutame moglierema.
 CANNACCHIA
 Malanno falle scompere;
605E bi lo viecchio si selo vo’ rompere.
 CAPETÀ MASONE - CIENZO
 
 Parente, schiavo.
 
 CANNACCHIA
 
 * Mo scompe, bravo.
 
 CAPETÀ MASONE - CIENZO
 
 Uh, che scialare...
 
 CANNACCHIA
 
 * Che pettenare...
 
 CAPETÀ MASONE - CIENZO
 
610Volimmo fare...
 
 CANNACCHIA
 
 * Che boglio fare...
 
 CAPETÀ MASONE - CIENZO
 
 Doc’, e zucuso.
 
 CANNACCHIA
 
 * Appetetuso.
 
 CAPETÀ MASONE - CIENZO
 
 À na gran festa...
 
 CANNACCHIA
 
615* È bona chesta.
 
 CAPETÀ MASONE - CIENZO
 
 Già m’apparecchio,
 Tutto gustuso.
 
 CANNACCHIA
 
 * Ma chisto viecchio
 * È arzenecuso.
 
 
 
 

 

 

Trimestrale elettronico 2016-1

Ultimo aggiornamento: 4 gennaio 2016

 

Valid XHTML 1.0 Transitional