Opera Buffa  Napoli 1797 - 1750
  
  
 La Cilla, Venezia, per Giovanni Prodotti, s.d. [1707]
 a cura di Paologiovanni Maione
 
 
 
paratesto ATTO PRIMO ATTO SECONDO ATTO TERZO Apparato
 
 ATTO TERZO
 
 SCENA I
 
 Notte cò luna, ch’accommenz’ad asci nche fornesce ll’atto secunno.
 
 CIENZO, e CANNACCHIA, mbrejaco, vestuto femmena, da la casa de Tolla.
 
 CIENZO
 Che marcanzegna è chesta!
 Lassa.
 CANNACCHIA
               Tù... mm’haje da dà... l’anore mio.
 CIENZO
 Songh’io, ò non songh’io!
1455E puro?
 CANNACCHIA
                  So’ Cienzo, ò so’ ghiacuovo!
 Tù si’...
 CIENZO
                 Chiano.
 CANNACCHIA
                                  Stà, stà... Già rumpe ll’uovo.
 CIENZO
 Toll’addov’è?
 CANNACCHIA
                           Na veppeta
 de grieco, ò de vernuoteco
 Me darria... Uh, che’caudo, ch’è botato.
1460Boù. (fà no grutto.)
 CIENZO
 Che’maje pò dicere,
 Si chisto pe nfi all’uocchie stà mpeciato?
 CANNACCHIA
 Tu non siente tre cicere...
 Tienete, ca mo cade... Uh, chè mmallazzo. (cade CANNACCHIA.)
 CIENZO
1465Te Cienzo: va lo trova: io già so’ pazzo!
 CANNACCHIA
 T’aggio iettato à primmo.
 CIENZO
 Vao pe piglià la sassola,
 E ncè trovo no maneco de rimmo!
 CANNACCHIA
 Bò, bù. (fà grutte.)
 CIENZO
                  Tolla ll’haje visto.
 CANNACCHIA
1470Na nà, na nà, na nà,
 Venga vino, cà buono me sà.
 CIENZO
 Ente varva de stoppa!
 Comme mmalora chisto,
 E bestuto accossì, dormea ccà ncoppa!
1475E Tolla! E comme Tore...
 CANNACCHIA
 Nò mmuoje vevere?
 Te voglio fà no brinnese,
 Pruojeme stò fejasco.
 CIENZO
 Io mo faccio na botta, comm’à masco.
1480Dimme, Cannacchia...
 CANNACCHIA
                                           Che?
 CIENZO
 Comme te truove ccà, cò ssà gonnella?
 CANNACCHIA
 Io... Luccio...
 CIENZO
                          Luccio?
 CANNACCHIA
                                           À te...
 Auza, Compà, ncè n’autra veppetella.
 CIENZO
 Luccio! che mbroglia è chesta? Io già sbarejo!
1485À Cienzo stò corrivo?
 Quanto cchiù la ntornejo
 Mpenzanno, che sarrà; manco nce’arrivo!
 È machena senz’autro,
 E già robba nc’è sotta. Adaso merola,
1490Ch’è piso mio de nne caccià lò fraceto.
 Uh, che cuorno appontuto:
 So’ muorto, no tavuto aggio abbesuogno.
 CIENZO, che t’è socciesso? Uh, che sbreguogno.
 
    Uh, chè fanno à chisto core
1495Rraggia, Ammore,
 E gelosia!
 
    Ò pe collera me sgorgio;
 Ò m’aspetta masto Giorgio,
 Ca so’ ghiuto già mpazzia.
 
 SCENA II
 
 CANNACCHIA sulo.
 
 CANNACCHIA
1500E cuotto... manco mò...
 Si’ bivo... Nce lò bò... Priesto fà vela...
 Sciaqqua, ca mo s’astuta la cannella.
 So’ Turche?... All’arme... abborda,
 Datel’a li morfiente...
1505Cana, si tù non siente
 St’arma, ch’allucca, è signo, ca si’ sorda.
 
    Ò che tara, taratappa
 Fa lo stommeco,
 Che stà scarreco:
1510Nò lo siente. Bà, bò, bù.
 
    Uh, chè scumma, che mme scappa:
 Te, mò vommeco,
 Ca la panza vo’ cchiù carreco:
 Veccotello: où, où.
 
 SCENA III
 
 CAPETÀ MASONE dint’a no vuzzo cò TOLLA, e Marenare.
 
 CAPETÀ MASONE
1515Sia nterra. Jo non saccio,
 Che smatamorfia è chesta.
 TOLLA
                                                   Mase mio,
 Te preo...
 CAPETÀ MASONE
                     Lassa lo vraccio, ò mo t’accio.
 Jatevenne, fegliu’.
 TOLLA
 Sì, caro, accideme,
1520Fà de stà vita mia frecole, frecole,
 Nnanze...
 CAPETÀ MASONE
                     Lo Cellevriello è ghiuto à pascere!
 Tù comme?...
 TOLLA
                            Ntenneriscete
 À stò chianto, à ste lagreme.
 À ssi piede mme jetto...
 CAPETÀ MASONE
                                              Io resto ammisso!
1525Masone, tù si’ isso, ò non si’ isso!
 TOLLA
 Agge compassejone,
 Pe’piatà...
 CAPETÀ MASONE
                      Janarone,
 Chesta è fattocchiaria.
 TOLLA
                                           Da’refreggerio
 À Tolla meserabbele,
1530Fà ssò core benigno.
 CAPETÀ MASONE
 So’ arrevato à la moneca de ligno,
 E già sto’pe’trasire à l’Incorabbele!
 Ma io vorria sapè...
 TOLLA
 Oh Dio respunn’a’mme: Soccurso ajutame,
1535Ò tù m’accide; ò tanto fuoco astutame.
 CAPETÀ MASONE
 Orsù, sdigno resuorvete.
 À te, perchia schefienzia,
 Te donammo la vita; ma dell’autre,
 Ch’a’chisto mbruoglio corpa no,
1540Nne sarraggio na negra lommenaria,
 À sango, a fuoco hanno da ghì pe ll’aria.
 TOLLA
 Donca cchiù staje, cchiù ntuoste?
 CAPETÀ MASONE
 N’è carne chesta pe li diente nuoste.
 TOLLA
 Perro, no nc’è piatà?
 CAPETÀ MASONE
                                        Strille’a li gruoje,
1545E nce’puoje mette sale quanno vuoje.
 TOLLA
 Ah, bribante, assassino,
 Frustato, malantrino:
 Era Tolla bellissema
 Quanno m’haje mpapocchiato,
1550Quanno tutta larrobba m’haje truffato?
 CAPETÀ MASONE
 Ente quanta nne vommeca
 Stò spetale ncompennio,
 Dico: no la vuoje scompere,
 Ò mò?...
 TOLLA
                   Vì, che puoje fà, fatt’a’tenere.
 CAPETÀ MASONE
1555Brutta scirpia, sberressa:
 Nzomma, che vò vedere
 La mmalora de chiaja, tù si ’essa.
 TOLLA
 Vuje lo zoffrite, ò Ciele?
 Siente, nfammo, crodele:
1560Mennett’hà da cercà nnanz’ad Ammore
 Stò chianto mio, ch’è sango de stò Core.
 CAPETÀ MASONE
 
    Cilla hà da esse mia;
 E pe’te,
 Vuoje sapè,
1565Che nce’vò?
 No bello chiappo.
 
    Levate ssà pazzia:
 De sciure:
 Nò nne addure.
1570De rance:
 Nò nne mance.
 Agghiustate da mò
 No’buono tappo.
 
 SCENA IV
 
 TOLLA sola.
 
 TOLLA
 Si Ammore, Cielo, Stelle,
1575D’ammoruse fracielle,
 Facite vuje no nchiasto,
 P’arremollà no Core d’uosso masto.
 Vuje facite, che’senta
 Quacche pietà de me; vuje consolateme,
1580Faciteme contenta; ò furmenateme.
 
    Si non campo conzolata,
 Nò mme mporta
 De lassà stà vita scura.
 
    Ma, crodele, porzì morta
1585(Ombr’affritta, e desperata,)
 Secutanno te jarraggio;
 E a lo’manco te farraggio
 Cacà sotta de paura.
 
 SCENA V
 
 TORE co na sciabbola sotta, e LUCCIO co lo vestito de femmena sotta tetilleco.
 
 TORE
 Io stà notte me mpenno:
1590Chisto è caso de chiappo.
 LUCCIO
                                                Io no la ntenno.
 E comme, che diaschence
 Stive ncatarattato!
 TORE
 Vuoie, che nne votta quanno nce’so’ nato?
 LUCCIO
 Io già so’ fato mummia!
1595À piedegrotta propio?
 TORE
                                           À piedegrotta.
 Veo de gente na frotta:
 Faccio annasconne Cilla; E chiano, chiano
 Vao pe’bedè chi erano;
 E becco retomano
1600N’autra scoglietta, e beo, ch’era la guardia:
 Torno, p’auzà le ghieffole
 Pe la via de Posileco;
 E non trovo cchiù Cilla (oh Dio ca moro,)
 Cilla, la vita mia, lo mio trasoro.
 LUCCIO
1605Creo, ca se dett’a’correre
 Mmedè li pagliarule.
 TORE
                                         Accossì creo;
 Ma io penzo cchiù peo...
 LUCCIO
 Zoè?
 TORE
             Chi sà? Masone, ò quacc’un’autro,
 Sì nne ll’hanno zampata.
 LUCCIO
1610Tù mo farraje vedè lo nfierno apierto.
 TORE
 E si è cossì, pe’cierto
 Ll’averranno schiaffata
 Addo’, povero Tore,
 Maje cchiù la trovarrà:
1615Vì chi pò sopportà tanto dolore.
 LUCCIO
 Chiss’è schirchio; Cojetate.
 Masone stà co’Tolla; e tù gia’saje,
 Ca Cilla è de jodizio.
 TORE
 Ajemmè...
 LUCCIO
                       N’è tiempo de contà cchiù guaje.
1620Tù torn’à ghì cercanno;
 Ca io vogl’ì spianno, ch’è socciesso.
 TORE
 Siente: si no la trovo, io moro ciesso.
 
 Si trovo Cilla, aspettame;
 Si no, nce’vedarrimmo
1625All’autro munno.
 
 Ammore,
 Sì, carfettame;
 Tù saje, ca poco stimmo
 De me taglià stò core
1630À tunno, à tunno.
 
 SCENA VI
 
 LUCCIO sulo.
 
 LUCCIO
 Si è pe’ stà vota, Luccio,
 Rieste comm’a’no ciuccio.
 Tu ’n’haje penzato nnanze
 Chello, ch’appriesso po’ potea soccedere;
1635Vide mo, che nn’avanze;
 Sempe le mbroglie hanno da ghir’all’orza,
 E chi le’fà, nce resta pe lè torza.
 
    Uh, che guerra de vespune
 À st’aurecchie vao sentenno!
1640Mbe’ la ntenno:
 Brutto signo, già se sà.
 
    De pensiere na vattaglia
 Mme fà ncapo: taglia, taglia;
 E lo core, e li premmune,
1645Uh, che’fanno, nzanetà!
 
 Luccio, te pierde d’anemo
 Pe’tanto poco pisemo? Anemale!
 Na stezzella de male
 T’hà fatto già venì lo parafisemo!
1650Che d’è? Fuorze te mancano
 Autre’zeppe, autre’noscole,
 Pe’mbroglià lo’felato?
 
 SCENA VII
 
 CIENZO co na mazza mmano, da la Casa; e lo stisso.
 
 CIENZO
 Ò Cienzo sbregognato!
 Va trova che l’hà bisto?
 LUCCIO
1655Cienzo! Datt’armo. Annasconimmo chisto. (zoè lo vestito de femmena)
 CIENZO
 Mmalora! Have’da perdere
 Na moglier, e na figlia, e ghire mmatola
 Votanno, e revotanno!
 Vi si lo vuoje cchiù gruosso lo malanno.
 LUCCIO
1660Che buo’ trovà? Na cufece!
 Ma, che? Sì ll’aggio mmano...
 CIENZO
 Luccio...
 LUCCIO
                   Messere...
 CIENZO
                                        Ah, tradetore... (l’afferra ncanna.)
 LUCCIO
                                                                      Chiano...
 CIENZO
 Caccia mo Tolla, e figliema;
 Si no te straveseio.
 LUCCIO
1665Adaso. Io pe’trovarele,
 Hà poco manco n’ora, che ntornejo.
 CIENZO
 Comme?
 LUCCIO
                    Non saje chi è stato?
 CIENZO
 Chi?
 LUCCIO
             Masone.
 CIENZO
                               Masone? Benaggioje!
 LUCCIO
 Chisto nn’ha’cottejato tutte doje;
1670E mmiero Mergoglino...
 
 SCENA VIII
 
 TORE, CILLA, MASONE e li stisse.
 
 TORE
 Lassala; ò mo te spacco.
 CILLA
                                              Lassa.
 CAPETÀ MASONE
                                                            Ah, cano.
 LUCCIO
 Vide lo fatto tujo.
 CIENZO
                                   Ah, malantrino.
 TORE
 Te voglio chianchejà.
 CAPETÀ MASONE
                                         Vascia sse mmano.
 CILLA
 Ajuto, Tata mio.
 CIENZO
1675Lassamelle chiavà stà mazza ncapo.
 TORE
 À stà, ca l’accid’io.
 LUCCIO
 Dammole à stò bribbante.
 CAPETÀ MASONE
 Orsù, già mm’è sagliuto lo senapo:
 Chi mprimmo vo’ morì, se faccia nnante.
 TORE
1680E, che buo’, che te scorteco?
 CILLA
 Tore mio, statte ccà.
 CAPETÀ MASONE
 Saje quanta schiaveche,
 E mmano a’cimme d’uommene,
 Aggio fatto tremmà?
 CIENZO - TORE - LUCCIO
                                         Urre catammaro;
1685Ò mò...
 CIENZO
                 Chiano li cuorpe. E Tolla mia?
 LUCCIO
 Isso nn’hà da dà cunto.
 CIENZO
                                             Mo la vommeca.
 CAPETÀ MASONE
 Ll’aggio lassata mmiezo à chella via.
 CIENZO
 Non serve...
 CAPETÀ MASONE
                         Orsù, vuje propio
 Volite passà à rolla.
 CIENZO - TORE - LUCCIO
1690À chi?
 CILLA
               Scompite mò.
 CAPETÀ MASONE
                                           Non tanta folla.
 Statev’allegramente:
 Mò m’è benuto à mente,
 Ca sì de tutte vuje faccio no scupolo,
 È breogna, è peccato, e nce’aggio scrupolo. (se nne fuje.)
 TORE - CIENZO
1695Ah, sbafante, potrone,
 Mò te la vuoie sentì. (le vann’appriesso.)
 
 SCENA IX
 
 CILLA, LUCCIO.
 
 CILLA
 Oh Dio, nò lè fà ghì.
 LUCCIO
 Che paur’haje si chillo è no squarcione?
 Siente: à Cienzo haje da dicere.
1700Ch’à te, ed’a Tolla nzemmera
 Nne fujeva Masone.
 CILLA
                                       Ed’à chè fine?
 LUCCIO
 Pò senterraje lo riesto: dì accossine.
 CILLA
 Ah, Luccio, che te pare?
 Tutte nce vanno contra li malanne!
 LUCCIO
1705Non serve à sconfedare,
 Ca vene cchiù nn’un’ora, che n’cient’anne.
 CILLA
 Sciorte, Ammore, na vota scompitela,
 Ca stò core cchiù forza non’hà:
 Ò stà vita pe sempe acceditela;
1710Ò cagnate lo sdigno mpiatà.
 
 SCENA X
 
 CIENZO, TORE, e li stisse.
 
 CIENZO
 Lo cano s’è annascuso.
 TORE
 De st’ommo valeruso,
 Truove la valentizia
 A la vocca, a le gamme, e a la malizia.
 CIENZO
1715Tore, m’haje puosto ncuollo
 M’obbreco, no presutto.
 LUCCIO
 Ch’è stato?
 TORE
                        À  rumpe cuollo
 Ncè squagliato da nanze, lo frabbutto.
 LUCCIO
 Via saglite; ca nuje
1720Iammo Toll’à trovà.
 CIENZO
                                       Fremma: pur io
 Voglio venì cò buje.
 CILLA
                                       No, tata mio,
 Restate, ca me sento ascì lo sciato.
 CIENZO
 Sì... Nò... vengo... mme resto... Io so’ mbrogliato.
 TORE
 Nuje te la portarrimmo,
1725Saglitevenne mò.
 CILLA
                                   Tata, saglimmo.
 CIENZO
 
 Portatemella,
 La popatella
 De chisto core.
 
 CILLA
 
 * Ciele, sfrattate,
1730* Pe caretate,
 * Tanto dolore.
 
 SCENA XI
 
 LUCCIO, e TORE.
 
 LUCCIO
 Già nne la carriava?
 TORE
 Si à tiempo n’arrevava,
 Era fatta la festa,
1735E me potea spassà co na rapesta.
 Ma che?
 LUCCIO
                   Che d’haje? Tù chiagne!
 TORE
                                                                 Aggio paura,
 Chè levata non sia l’accoppatura.
 LUCCIO
 Via, ca chisto è spreposeto.
 TORE
 Che fuorze non pò essere?
 LUCCIO
1740E bia, ca tu sbarje;
 E non saccio pecché chiagn’e t’affrje!
 Dammo à chello, che mporta.
 TORE
 Che buo’ da’cchiù, stè brache?
 Ogne speranza è morta.
 LUCCIO
1745Bello sciaddeo! Tù subeto te cache.
 TORE
 Ma, che buo’ fà?
 LUCCIO
                                 Vedimmo.
 Sempe, chè tiempo avimmo,
 Se pò mbroglià n’aserzeto.
 TORE
 Pe mmè, porzì lò mele è fatt’averzeto.
 LUCCIO
1750Stà zitto, cacarone.
 Chi sà Toll’addo’ stà?
 TORE
 A la casa starrà sciabbacchejanno,
 Ca ll’è benuto curto lo jeppone
 LUCCIO
 À nnuje.
 TORE
                   Benaggiaguanno!
 LUCCIO
1755Chè cos’haje?
 TORE
                            Aggio fatto l’appiello.
 LUCCIO
 Che d’è?
 TORE
                    Chillo giojello,
 Chè Cilla me donaje,
 Quanno à primmo Masone aggio afferrato,
 O m’è caduto; ò isso ll’hà scippato.
 LUCCIO
1760Da pietto?
 TORE
                       Nzomma, Tore,
 Tù no lo siente Ammore, si’ storduto?
 Te vo’ muorto; e tù muore, ed haje fornuto.
 LUCCIO
 Tù subbeto te spuoste,
 E nn’haje niente raggione.
1765Te pare poco, che le mbroglie noste
 Siano iute à colà ncuollo a Masone?
 Chist’è no chiaro nnizio
 De vencere lo palio;
 E pò pe lo giojello faje st’aggrisso!
1770Vaa tutto lò male appriesso ad’isso.
 TORE
 Oh Dio...
 LUCCIO
                    Parlammo a Tolla.
 TORE
                                                       Tozzoleja.
 Tù conzuolo mme daje;
 E st’arma cchiù se strobba, e cchiù pena.
 LUCCIO
 Puoje tozzola’nfi a’craje!
1775Chesta no ncè sarrà.
 TORE
                                        Nò lò creo.
 
 SCENA XII
 
 TOLLA da la fenesta, e li stisse.
 
 TOLLA
                                                              Chi è?
 LUCCIO
 È Luccio, e Tore.
 TOLLA
                                 Ognuno
 Se nne vaa da ccà:
 Che bolite da me?
 Non cannosco nesciuno. Aggio nzavuorio
1780Pecché boglio morì, porzì lo cuorio.
 
    Stà vita poco tene,
 E corre, à pede fitto,
 La morte ad’affrontà.
 
    Si mme volite bene,
1785Quanno so’ ghiut’à mitto,
 Facitem’atterrà.
 
 SCENA XIII
 
 LUCCIO, e TORE.
 
 LUCCIO
 Chesta n’abburla.
 TORE
                                   Scinnenne
 Stò pò de spina ponteca.
 LUCCIO
 Priesto, iammo à saglire da lo muro,
1790Ca cierto more.
 TORE
                               E’morarraggio io puro.
 A DUE
 
 Mo è sopierchio, scajenza mmardetta
 Mo si’ troppo, Destino quernuto.
 
 TORE
 
 Che nne dice? Na fossa mm’aspetta:
 
 LUCCIO
 
 Piglia sciato, va chiano, ed aspetta:
 
 TORE
 
1795Vot’e gira, lo tiempo è perduto.
 
 LUCCIO
 
 Vì, ch’ancora n’avimmo perduto.
 
 SCENA XIV
 
 CANNACCHIA sulo.
 
 CANNACCHIA
 O Cannacchia scasato,
 Va vedenno, addo’ miette li guaje tuoje?
 Mmalora! cchiù nne vuoie?
1800Lo patrone nzorfato fà roina;
 E la trippa vacante t’assassina.
 Và fuje, e cò quà gamme,
 Sì paro iusto, iusto Notà Chienca?
 Ed è tale là famme,
1805Che mmè fà ncuorpo peo de mmalatenca.
 Tocca, vì, che spettacolo:
 Cierto, ca stò a l’allerta pe meracolo.
 
    Mme sento muscio, muscio
 Stò ventre poveriello,
1810Ch’è propio na piatà.
 
    Cardanno sì non fruscio,
 Che mmenchia lo vodiello,
 Maje non se pò abbortà.
 
 SCENA XV
 
 CAPETÀ MASONE, e lo stisso.
 
 CAPETÀ MASONE
 Le’cose de stà notte
1815Vastarriano à schierchià n’ommo d’aurunzo!
 Ccà staje? stè belle botte
 Se fanno, n’è lo vè, facce de strunzo?
 CANNACCHIA
 Vasta. Lò ditt’è ditto,
 Ed’è fatto lo fatto. Lo Demmonio...
 CAPETÀ MASONE
1820N’è cossì? Statte zitto:
 Viene co mmico a fà stò testemmonio:
 Aggia la veretà lo luoco sujo;
 Pò scigliete la morte à gusto tujo.
 CANNACCHIA
 Ma io...
 CAPETÀ MASONE
                 Valla scompenno.
1825Io pe mmè, no la ntenno!
 CANNACCHIA
 * Pegliammo stò pontone.
 CAPETÀ MASONE
 Mpietto a Tore trovà lo smeraglione,
 Che tenea ncuollo figliema!
 Povera chierecoccola,
1830Vì, si la vuoje cchiù brutta la conessa:
 Sarva lè chiancarelle pe na pressa!
 Non siente?
 CANNACCHIA
                         Addo’? ch’è stato?
 CAPETÀ MASONE
 Che puozz’esse squartato;
 À l’allerta se dorme?
 CANNACCHIA
1835À me? chi è lloco?
 Io...
 CAPETÀ MASONE
           No la vuoje sentire?
 CANNACCHIA
 Gnorsì... so’ ccà... lo suonno fà dormire.
 CAPETÀ MASONE
 À c’acc’à n’autro poco
 Te voglio fà dormir’, accossì buono,
1840Che non ce scetarrà manco no truono.
 CANNACCHIA
 Ma...
 CAPETÀ MASONE
             Non ghi pepetanno.
 CANNACCHIA
 Uscia...
 CAPETÀ MASONE
                 No la vuoje scompe; ò mo te scanno?
 CANNACCHIA
 Appilo.
 CAPETÀ MASONE
                 Haje visto Tore?
 CANNACCHIA
 Chè saccio: non segnore.
 CAPETÀ MASONE
1845E Cienzo addo’ sarrà?
 CANNACCHIA
                                           Và l’annevina.
 
 SCENA XVI
 
 CIENZO da dinto, e li stisse.
 
 CIENZO
 Mo vengo, quant’arrivo à la marina
 CANNACCHIA
 À tiempo.
 CAPETÀ MASONE
                      Tore? (se spaventa Masone)
 CANNACCHIA
                                   Ajebbò.
 CAPETÀ MASONE
 N’è isso?
 CANNACCHIA
                    Signornò.
 Cienzo m’è parz’à mmè.
 CAPETÀ MASONE
                                               Fortura soja,
1850Ca mo lo facea piezze
 CANNACCHIA
                                          * Va te stoja.
 CAPETÀ MASONE
 Addov’haje ntiso Cienzo?
 CANNACCHIA
                                                 Ccà dereto.
 CAPETÀ MASONE
 Iammo à sbroglià stò gliuommaro
 Nnanze, che lo neozio veng’à fieto.
 
 Sì non aggio int’a le granfe
1855De stò core lo giojello,
 Chè maciello;
 Che sarrà.
 
 CANNACCHIA
 
 * Co ssò naso de vattaglio,
 * N’appelaglio
1860* A lè caranse,
 * È lo cchiù, che le puoje fà.
 
 SCENA XVII
 
 CILLA da la fenesta.
 
 CILLA
 
 Stò voccone, cchiù se mazzeca,
 Cchiù a lò gliottere me ntorza:
 E la pena, che mme scazzeca,
1865Me fà chiagnere pe forza.
 
 SCENA XVIII
 
 TORE, LUCCIO, e TOLLA da la casa soja; e la stessa.
 
 TORE
 Va saglietenne suso.
 LUCCIO
 Tolla, non te ncoccià.
 TOLLA
                                        Cossì’è concruso.
 LUCCIO
 Stà lo carro a la scesa;
 E tù ll’ugne le’rote?
 TOLLA
1870Ll’aggio d’accide propio;
 E pò voglio esse mpesa ciento vote.
 CILLA
 Chest’è Tolla.
 TORE
                            Cojetate.
 CILLA
 E’stà cò Luccio, e Tore.
 LUCCIO
                                            Nc’è speranza,
 Si faje comme dich’io.
 TOLLA
1875Schitto affanno nce’avanza.
 CILLA
 Chè sarrà maje!
 TOLLA
                                 Cossì hà da esse... oh Dio,
 Tanta forz’addov’è?
 Viata ll’arma de chi accid’amme.
 TORE
 È Cilla chella?
 LUCCIO
                             È essa.
 CILLA
1880Tore mio...
 TORE
                       Cilla.
 TOLLA
                                   All’utemo
 Saccio buono, che fà, mm’accido io stessa.
 CILLA
 Ch’è stato?
 LUCCIO
                        E, che bo’ essere:
 Chiù nc’ajutammo à tessere,
 Cchiù la tela se guasta.
 CILLA - TORE
1885Tore
            Non pozzo cchiù: ll’arma se scrasta.
 Cilla
 TOLLA
1885È Cilla? Ah, fore, ogne confuorto è grimmo:
 Accedimmonce ntierzo, e la fornimmo.
 TORE
 Che d’è stò mal’agurio?
 TOLLA
 E, ca spiere, che faje?
 È lesto: nce puoje dà cò no sciamarro.
 TORE
1890Bella, tù comme staje?
 CILLA
 Tiranno, comm’à buje, stò nigro carro.
 LUCCIO
 Cienzo, che fà?
 CILLA
                               Mo è sciso pe mannare
 Le Tartane a’pescare.
 TORE
 Mò sarria tiempo.
 CILLA
                                    Aspetta, ca mo scenno,
1895E fuimmo correnno.
 LUCCIO
 Via sù nò ntrattenite.
 E Tolla?
 CILLA
                  Tolla s’averrà pacienzia.
 TOLLA
 Facite, che bolite,
 Ca pe mme già stà fatta la settenzia. (se nne và.)
 (Mentre se dice st’aria, CILLA se và allestenno pe fuì; e LUCCIO porzì trase pe sollecetare.)
 TORE
 
1900   No lo guastà stò nzierto,
 Adaqquancillo tù,
 Piatuso Ammore.
 
    Ò sciorte, a’Ciel’apierto,
 Non fa chiovere cchiù
1905Tanta mmalore.
 
 SCENA XIX
 
 CAPETÀ MASONE, CIENZO, e CANNACCHIA da dinto; E pò fora; TORE, CILLA, che tanno vo’ ascire; e LUCCIO.
 
 CAPETÀ MASONE
 Haje besuogno cchiù prova?
 CIENZO
 Già so’ fatto capace.
 LUCCIO
 Siente stà bella nova.
 TORE
 Te, mietteme à lo naso la vammace.
 CILLA
1910Che d’è? (CILLA se ne torna suso, e se mett’à la fenesta.)
 LUCCIO
                     Cienzo, e Masone; annasconnimmonce,
 Simmo scopiert’à ramma.
 TORE
 Hà ditto buono mamma,
 Scompimmola na vota, ed’accedimmonce. (Mo escono.)
 CIENZO
 Non serve autra descorpa.
1915Lo sio’ Luccio ste mbroglie?
 CAPETÀ MASONE - CANNACCHIA
                                                     Isso nce corpa.
 CIENZO
 E porzì Tolla, e Tore?
 CAPETÀ MASONE
 Tutte tre ll’hanno fatta.
 CANNACCHIA
 Si segnore.
 CIENZO
                        Già figliema è la toja;
 E a’chiss’autre mbrogliune
1920Lè boglio fà frustà.
 CANNACCHIA
                                     Facc’io lò boja.
 CAPETÀ MASONE
 Che buo’? chisse l’accido à scoppolune.
 CILLA - TORE - LUCCIO
 Meglio la vuoje sentire?
 Nò ncè speranza cchiù.
 LUCCIO
 Iamm’a fuire.
 CILLA - TORE
                             Iamm’à morire.
 
 SCENA XX
 
 CIENZO, CAPETÀ MASONE, e CANNACCHIA.
 
 CIENZO
1925Volimmo fà lo nguadejo,
 Ch’è lesta la fegliola?
 CAPETÀ MASONE
 Pò lò farrimmo craje;
 Ca mo nc’è no vervece a la cognola...
 Vasta.
 CIENZO
               Ed io nn’aggio n’autro.
 CAPETÀ MASONE
1930Ma puro?
 CIENZO
                     E tù, che d’haje?
 CAPETÀ MASONE
                                                      Chesta smeraglia,
 Che tenea mpietto Tore,
 Hà muoppeto à stà capo na vattaglia.
 CIENZO
 Vi, che non facce’arrore:
 Chest’è de Cilla.
 CAPETÀ MASONE
                                 E comme (oh Dio) spalefeca.
1935Essa addo’ ll’hav’avuta?
 CIENZO
 * Che sarrà!
 CANNACCHIA
                          * Che scajenza ll’è benuta!
 CIENZO
 Chesta è propio la toja?
 CAPETÀ MASONE
 Gnorsì. Pe premmio
 Me la dette n’Corcovia
1940Carlo cinco, bon anema.
 Tienemente sta zifera:
 Chesta dice: Masone scannapapara;
 E n’cuollo stea attaccata
 A na fegliola mia.
1945Che ghiusto a la Marina de Foria
 Da li Turche nne fuje zeppolejata,
 Nziemme co la notriccia.
 CIENZO
                                                Ò provedenzia
 De lo Cielo benigno!
 CANNACCHIA
                                        * Che bo’ essere!
 CAPETÀ MASONE
 Spapura, che buoje dicere?
 CIENZO
1950Cierto, ca Cilla è figlieta.
 CAPETÀ MASONE
 Bene mio!
 CIENZO
                       Da quant’hà, che la perdiste?
 CAPETÀ MASONE
 Già songo sidec’anne.
 CIENZO
                                          È essa propio.
 CAPETÀ MASONE
 Ma tu comme ll’aviste? và contanno.
 CIENZO
 Mentre steva pescanno
1955A la chiaja Rommana; na matina,
 Veo mmiero la marina
 Na cosa, che mme parze no catavero:
 Vao, co quatto palate,
 E trovo (nzanetate)
1960Na negra giovenella,
 Tutta chiena de sango, chè moreva;
 E azzicco ad essa veo na pecceorella,
 Coll’uocchie russe, rasse, che chiagneva.
 Autro dire non potte...
 CAPETÀ MASONE
1965Secoteja.
 CIENZO
                    Ca la notte,
 Quanno lo breantino,
 Che nne la carrejava,
 Dette nterra a far acqua lla’becino;
 Essa, pecché penzava
1970De se sarvà, da proda se jettaje,
 À no scuoglio mmestette;
 E ncuorpo, pe lo butto, se crepaje,
 E co lo sango nfine,
 Che da vocca l’ascette,
1975Fece ll’arma porzì sette carrine.
 Morta, che fuje, la scura,
 Da lo sango affocata,
 Le diette sebetura; E pò pigliaje
 La nenna, che stea tutt’ammatontata,
1980E sta chelleta ncuollo le trovaje.
 Da tanno, comm’a figlia,
 Pe sempe la scresciette.
 CAPETÀ MASONE
 Mmiezo à tanta delliette
 Già chest’arma squaquiglia.
 CANNACCHIA
                                                      Io mo strasecolo!
 CAPETÀ MASONE
1985Dimme, avesse sta giovana,
 Vicino a lo vellicolo,
 Nò njeo, quanto no cecere?
 CIENZO
                                                    Lo tene.
 CAPETÀ MASONE
 Ò figlia grazejosa,
 Non senza chè te volea tanto bene.
 CANNACCHIA
1990Va penza cchiù à magna. Vide, che vene.
 CAPETÀ MASONE
 
    Ò, ch’allegrezza,
 Che contentezza,
 Nzicco nzacco lo Cielo mme dà!
 
    Iammo priesto, saglimmo,
1995Corrimmo,
 Ca sto core cchiù abbiento non hà.
 
 SCENA XXI
 
 LUCCIO, e li stisse.
 
 LUCCIO
 Ajuto, gente, ajuto,
 Ca Cilla dinto maro s’è ghiettata.
 CAPETÀ MASONE
 Ch’e stato? Ajemmè so’ ghiuto.
2000Mo la trovo, e la perdo: oh’sciorte sgrata.
 CIENZO
 Curre, ajutala tù,
 Ca veo Tolla venì.
 CANNACCHIA
                                   Nce nne so’ cchiù?
 
 SCENA XXII
 
 TOLLA, e CIENZO.
 
 TOLLA
 Cienzo, che terannia!
 Manco pe gli a’morì trovo la via.
 CIENZO
2005Tolla.
 TOLLA
              Che d’è?
 CIENZO
                                 Parlammo nconfedenzia,
 E cride, ca t’è utele.
 TOLLA
 Di ll’autro.
 CIENZO
                       Tù deciste,
 Ca Tore non t’è figlio: addo’ ll’aviste?
 TOLLA
 E tù, che nne vuoje fà?
 CIENZO
                                            Priesto, forniscela,
2010Ch’aggio no cierto nnizio,
 Ca Tore è figlio mio.
 Dimme la veretà.
 TOLLA
                                   Mo te dich’io.
 À Gajeta na femmena,
 Ch’avea nomme Grannizia,
2015Co lo marito Pruocolo,
 Vint’ann’arreto, avevano
 No peccerillo, ch’era già smammato...
 CIENZO
 Grannizia! Ah potta d’oje, t’aggio pescato.
 TOLLA
 Chist’à mme lo lassajeno
2020Pe ghir’a Romma; e dinto Sciummecino,
 Pecché pò s’annegajeno,
 Perzò mme rommanette lo mammino.
 CIENZO
 Justo, e bero iodizio
 Fò de lo Cielo, pocca da la connola
2025Na sera l’arrobbajeno,
 E maje cchiù nn’appe nova.
 TOLLA
 Si mbe st’arma se trova,
 De guaje, d’affanne chiena,
 Porzì gusto nne sente.
 CIENZO
2030Va responnenno; E statt’allegramente.
 Tenea chesta catena
 Ncuollo lo peccerillo?
 TOLLA
                                         Chesta propio.
 CIENZO
 Ò figlio de stè bisciole,
 Gioja mia, sango mio. Ed’a lo vugueto
2035De lo vraccio deritto
 Stà no golio de cotena?
 TOLLA
                                            Ll’have.
 CIENZO
 Ò, che gusto! ò figlio beneditto.
 TOLLA
 Chessa chi te l’hà data?
 CIENZO
 Tore à Cilla la dette;
2040E Cilla s’è trovata,
 Ch’è figlia de Masone.
 TOLLA
                                           Affè! me mmaceno,
 Che sia chella fegliola, che perdette.
 CIENZO
 Ed è curzo de furia
 Pe l’ajutà, ca s’è gliettat’à maro.
 TOLLA
2045Scur’essa! sarrà morta.
 CIENZO
 Non saccio. Ò figlio caro...
 Dimm’à mme; stamm’à chello, che cchiù mporta.
 
    Addov’è lo figlio bello
 Lo giojello
2050De lo Tata?
 
    Chiammamillo,
 Portamillo,
 Pe le fare n’abbracciata.
 
 SCENA XXIII
 
 CANNACCHIA, e li stisse.
 
 CANNACCHIA
 Che chioppeta de sfunnole,
2055È chesta de stà notte! À tiempo curre,
 Curre priesto, e seccurre,
 Ca figlieto mo more.
 CIENZO - TOLLA
                                        Comm’è stato?
 CANNACCHIA
 Na botta de cortiello s’hà chiavato.
 CIENZO
 Addo?
 CANNACCHIA
                Ccà nnanze.
 CIENZO
                                        Ò figlio, e che desgrazia...
2060Ò figlio...
 TOLLA
                    Ò Tore.
 A DUE
                                    E ch’allegrezza nzuonno.
 CANNACCHIA
 Cienzo, che ncentra! All’utemo
 Morerraggio io porzì de famm’, e suonno.
 
 SCENA XXIV
 
 LUCCIO, e MASONE, che porta CILLA addebboluta mbraccia.
 
 LUCCIO
 È chiusa ll’autra porta.
 Iammo à saglì da ccà.
 CAPETÀ MASONE
                                          Ò figlia, ò cara.
2065Figlia, si tù si morta,
 Iarrimmo tutte duje ncopp’à na vara.
 CILLA
 Ah.
 LUCCIO
          Zitto, allegramente.
 CAPETÀ MASONE
 Figlia.
 LUCCIO
               Già se resente a la bon’ora.
 CAPETÀ MASONE
 Vide lo Tata tujo.
 LUCCIO
                                  Vi Luccio.
 CILLA
                                                       Ò Dio.
2070Addov’è Tore mio? so’ biv’ancora!
 Comme! chi è chisto? lassame,
 Lassame. seccorriteme.
 CAPETÀ MASONE
 Statte, tù me si’ figlia.
 LUCCIO
                                           Chist’è pateto.
 CILLA
 Non te canosco, abbjate.
 LUCCIO
                                               Accossì è?
 CILLA
2075Gnornò, ch’è trademiento.
 CAPETÀ MASONE
 Sì, figlia, ch’è lo vero. Oh, che contiento.
 LUCCIO
 Mo tutt’haje da sentire...
 
 SCENA UTEMA
 
 CIENZO, che porta TORE abbracciato, TOLLA, CANNACCHIA, e li stisse.
 
 CIENZO
 Figlio mio.
 TORE
                       Tata.
 CAPETÀ MASONE
                                   È Cienzo.
 LUCCIO
                                                       E porzì Tore.
 TORE
 Si Cilla è morta, lassame morire.
 CILLA
2080Tore mio addo sta?
 CIENZO
 Vecco Cilla, sta’ccà.
 CILLA
                                      Tata...
 CIENZO
                                                    Nò, Core,
 Masone è tata tujo.
 CILLA
 Comme pò essere!
 CAPETÀ MASONE
                                     Ll’haje ntiso mò?
 CIENZO
 Tant’è.
 CAPETÀ MASONE
                Figlia docissema..
 CILLA
2085Tata core de st’anema.
 CIENZO
 E Tor’è figlio mio.
 LUCCIO - CARNACCHIA
                                    Chist’è ncantisemo!
 TOLLA
 Vì, che smorfia de stelle!
 CAPETÀ MASONE
 Cierto, ca nn’aggio sfizio; E la feruta?
 CIENZO
 N’è niente, pocc’è ghiuta pelle, pelle.
 CILLA
2090Che feruta? mo moro.
 Chi è stato? Vita mia, doce trasoro.
 TORE
 N’è niente vita mia, doce trasoro.
 CIENZO
 E a te chi t’hà sarvato?
 CILLA
 Che’saccio.
 CAPETÀ MASONE
                        Luccio è stato.
 CIENZO
                                                    Manco male,
2095Ca si’ franco de terze, e capetale.
 Pecche te si’ ghiettata?
 CILLA
 N’ammante desperata,
 Cchiù campà non poteva.
 TORE
 Ed io porzì pe’chesto m’accedeva.
 CIENZO
2100Orsù, nuje, ca facimmo?
 Non vì, ca chist’abbrusciano?
 CAPETÀ MASONE
 L’allegrezza compimmo,
 E stampammolo mò lo matremmonio.
 CAPETÀ MASONE - CIENZO
 Via sù le mmano. A la bon’ora sia.
 CILLA - TOLLA
2105Confuorto de sto Core, anema mia.
 LUCCIO - CANNACCHIA
 Che guste a la ntrasatta!
 TOLLA
 E Tolla è catenaccio, e crepa, e <...>irtta.
 CAPETÀ MASONE
 Chi è?
 CIENZO
                Povera Tolla. Io la renunzio,
 Ca l’ammore de figliemo,
2110Hà bint’ogn’autro ammore.
 CAPETÀ MASONE
                                                     Tolla accostate.
 Confesso, ca t’aggiobbreco:
 Ca’cca: Me si’ mogliere: allegra, sciala.
 TOLLA
 Fatone mio dellietto,
 Tu mme daje li contiente co’la pala.
 LUCCIO
2115Chi maje lo credarria!
 CANNACCHIA
 Sguazzarraje panza mia, co lo banchetto.
 TUTTE
 Ò docizze, ò contiente,
 Pene viate, e fortunate stiente.
 
    Chillo mmale, ch’a ll’ommo da trivole,
2120Cierte bote no’mmene pe’nocere,
 Ca lò rreto contiento se fà.
 
    Si li nfrusce non songo cocivole,
 Co la freoma lassatele cocere,
 Ca po’ cuotte so’ duc’à magnà.
 
 SCOMPETURA.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

 

 

Trimestrale elettronico 2016-1

Ultimo aggiornamento: 4 gennaio 2016

 

Valid XHTML 1.0 Transitional